TVORÍME
ČAS NA POÉZIU
Najkrajší kút v šírom svete
Keď prídem k babke, srdce sa mi rozžiari, v jej domčeku v záhrade, kde kvetiny sa snívajú. Tam každý kút má svoje tajomstvo, všetko je tam jednoduché, no veľmi vzácne.
V šálke čaju, v jej rukách teplých, ukrýva sa láska, ktorá nemá konca. Radosť z rozprávania, spomienky z detstva, to sú chvíle, čo nikdy nevyblednú.
Okná v kuchyni, z ktorých výhľad sa rozprestiera, ako malý raj, čo pokoj dáva. Stromy v záhrade šepkajú vetrom a zlaté slnko večer krásne zapadá.
Vždy je tam miesto, kde srdce si oddýchne, a staré príbehy nad hrnčekom znejú. Keď na stôl položí pohár medu z včiel, cítim sa ako doma, kde niet žiadneho strachu.
Niekedy sa smejeme, inokedy plačeme, ale vždy viem, že tu je môj svet. V babkinom objatí čas na chvíľu zastane, a ja viem, že tu je najkrajší kút sveta.
Tu každý krok je tichý a láskyplný, a srdce naplnené pokojom, čo dušu zahreje. Keby som mal celý svet, dal by som ho babke, pretože jej dom je najkrajší kút v širokom svete.
VO SVOJEJ KATEGÓRII
2. MIESTO V LITERÁRNEJ SÚŤAŽI MESTA PIEŠŤANY 2024 / 25
Autor: Ondrej Bolješik, 8. C
18