zohrávajú aj formanty – preferované frekvenčné pásma – každý nástroj ich má niekoľko
(Janoušek. 1979, s. 63 – 64).
Významným činiteľom ovplyvňujúcim farbu tónu je aj skutočnosť v akej tónovej
sústave je daný nástroj naladený, 17 pretože v každej tónovej sústave sú iné frekvenčné vzťahy
medzi tónmi. Treba zdôrazniť, že pre hudobné nástroje sa využívajú hlavne didymická
a temperovaná tónová sústava, pričom temperovaná tónová sa presadila hlavne v druhej
polovici 18. storočia a používa sa do súčasnosti. Ďalším faktorom je aj frekvencia komorného
a 1 , pričom je známa skutočnosť, že v každom vývojovom období hudby bola táto frekvencia
inakšia – napríklad v období baroka v niektorých oblastiach Európy to bolo približne 415 Hz,
čo zodpovedá oproti dnes zaužívanej frekvencii 440 Hz tón as 1 . Takto naladené nástroje zneli
oproti dnešným mäkšie. 18
Významným faktorom farby tónu je aj konštrukcia nástrojov. Najvýznamnejšie by sa
to dalo demonštrovať na vývoji klavíra od začiatku 18. storočia až po súčasnosť – od zvukovo
nevyrovnaného a nedokonalého nástroja až po jeho súčasnú zvukovú vyváženosť
a prieraznosť. Obdobne je to aj pri dychových nástrojoch, keď sa zavedením rôznej
mechaniky – Böhmova mechanika pri drevených dychových nástrojoch, piestová a klapkové
– zlepšili technické možnosti nástrojov ale stratila sa ich farebná mäkkosť. Farbu niektorých
nástrojov ovplyvňujú aj niektoré konštrukčné doplnky, či čiastočné zmeny – v prípade
sláčikových nástrojov to je prechod na používanie kovových strún namiesto črevových, 19 či
používanie dusítok – sordiniek, ktoré má za úlohu zmeniť farbu nástroja, pričom intenzita
zvuku sa zníži iba nepatrne. Používanie črevových strún pri sláčikových nástrojov dodáva ich
zvuku väčšiu farebnú pestrosť, čo zvýrazňovalo ešte v období baroka ladenie na frekvenciu a 1
= 415 Hz 20 . Zvuk sláčikových nástrojov pri použití dusítiek nadobúda charakter tajomnosti,
ale aj smútku či melanchólie. Využívanie dusítka je charakteristické pre obdobie romantizmu,
ale predovšetkým v hudbe 20. storočia. Zaujímavý charakter má využívanie dusítka pri
plechových dychových nástrojoch, pri ktorých sa používa niekoľko konštrukčne rozličných
dusítok skonštruovaných z rôznych materiálov. Na základe toho sa môže posunúť zvukovo-
významové posolstvo napríklad trúbky z jasnej signálnej polohy vyjadrujúcej aj radostné
17
Poznáme tri tónové sústavy . pythagorejská, didymická a temperovaná. V každej tónovej sústave poznáme
niekoľko spôsobov ladenia, pričom v didymickej sa používalo v baroku niekoľko desiatok spôsobov ladenia.
Samotnú temperovanú tónovú poznáme v dvoch podobách ako nerovnomernú a rovnomernú, pričom existuje aj
v nej niekoľko spôsobov ladenia.
18
Napríklad pri husliach struny vyvíjali na vrchnú dosku podstatne menší tlak, na základe čoho sa vrchná doska
mohla lepšie rozochvieť.
19
Kovové struny predstavujú zväčšenie intenzity zvuku na úkor jeho farby.
20
V súčasnej dobe sa používa vo väčšine prípadov ladenie a 1 =440 Hz. V baroku používané ladenie a 1 = 415 Hz
predstavuje pri súčasnom ladení približne tón as 1 , čiže toto barokové ladenie znelo o 1/2 tóna nižšie oproti
súčasnému ladeniu.
9