samozvučné – idiofonické, blanozvučné – membranofonické 11 , strunové – chordofonické
a dychové – aerofonické ostáva zachované. 12 Z tohto rozdelenia vyplývajúca mnohorakosť
hudobných nástrojov je základným kameňom pre ich schopnosť vyjadrenia symbolov
a hudobných myšlienok.
2 Určujúce činitele symboliky a myšlienkového poslania hudobných nástrojov
Rozhodujúcimi činiteľmi určujúcimi symbolické využívanie a myšlienkové poslanie
hudobných nástrojov je ich:
a) zvuková poloha a
b) farba – tember – ich zvuku.
2.1 Zvuková poloha hudobných nástrojov
Hudobné nástroje delíme na jednotlivé zvukové polohy podobne, ako je tomu pri
ľudskom hlase:
soprán,
alt,
tenor,
bas.
Pri tomto rozdelení však treba brať do úvahy, že niektoré hudobné nástroje sa pohybujú vo
viacerých zvukových polohách súčasne. Medzi moderné sopránové nástroje radíme – flautu,
hoboj, klarinet, husle, trubku; altové – anglický roh, violu, pozaunu, lesný roh; tenorové –
fagot vo vyšších polohách, violončelo vo vyšších polohách, pozaunu; basové – basový
klarinet, fagot v nižších polohách, tuba, violončelo v nízkych polohách, kontrabas. 13
Zaujímavosťou je, že v hudobnej histórii od obdobia renesancie sa stavali hudobné nástroje
do rodiny, to znamená, že jeden druh nástroja obsahoval všetky zvukové polohy.
Charakteristické je to hlavne pre zobcové flauty, avšak treba poznamenať, že hlavne
v skupine drevených dychových nástrojov, každý druh z nich bol stavaný vo všetkých
zvukových polohách. Veľmi významnou rodinou sláčikových nástrojov bola viola da gamba:
sopránová – diskantová, altová, tenor-basová.
11
Nástroje samozvučné – idiofonické a blanozvučné – membranofonické sa zjednodušene označujú aj
spoločným pojmom bicie nástroje.
12
Je dôležité zdôrazniť, že v 20. storočí k nim pristupujú nové druhy ako sú elektronické, elektromechanické
a elektrofonické (Laorecký. [s. a.], s. 97).
13
Vymenovali sme iba tie najznámejšie a najviac využívané nástroje.
6