Fenomén „maľované bongo“
Maľované bongo je žiadaný nástroj na muzikoterapiu bez akejkoľvek ďalšej konkrétnejšej špecifikácie. Bez prihliadnutia na možnosti a obmedzenia klienta, skúsenosti muzikoterapeuta, cieľa a procesu muzikotrapie, a tiež priestorových podmienok realizácie. Takáto požiadavka deklaruje absolútne vákuum informácii o vhodnom nástroji, ktorého správna voľba ovplyvňuje konečný výsledok muzikoterapie. Pre lepšiu predstavu rozoberiem slovné spojenie „maľované bongo“.
Bongo je najľudovejšie pomenovanie pre obrovskú paletu prevažne afrických bubnov. Od malých dvojbubnov, ktoré môžete položiť klientovi na stehná, cez tie, s ktorými je možné tancovať, až po veľké, na ktoré si môžeme sadnúť. Sú to bubny s rôznou technikou hry, buď rukami, alebo paličkami. Vyznačujú sa teplým, tichým, niekedy ostrým, či mohutným zvukom, s ktorým je možné držať pulz, alebo nad pulzom improvizovať. Spôsob ich ladenia a materiál, z ktorého sú vyrobené vyžadujú určitú technickú zručnosť a špecifickú starostlivosť. To sú faktory, na ktoré mnohokrát zabúdame pri výbere nástroja, ale ktoré sú podmienkou úspešnej muzikoterapie. Maľovanie nástrojov mimo kultúrneho kontextu je využívané na prekrytie chýb materiálu a zatraktívnenie tohto hudobného nástroja. Na druhej strane esteticky pomaľovaný nástroj je veľmi vítaným vizuálnym podnetom v muzikoterapii. Môže predstavovať pozitívny impulz, ktorý podnieti záujem klienta o nástroj a následne aj terapiu v počiatočnej fáze.
Systematizácia nástrojov
Nástroje vhodné na muzikoterapiu sa dajú rozdeliť mnohými spôsobmi a z rôznych aspektov. Jedná sa o delenie z pohľadu konštrukcie nástroja, zdroja zvuku a spôsobu rozozvučania sa. Systematizácia hudobných nástrojov zahrňuje známe kategórie nástrojov : strunové (sláčikové, brnkacie, úderové), vzduchové (mechové a dychové) a bicie (samozvučné a blanozvučné). Akustické, elektroakustické, elektronické, ako aj tradičné, ľudové a etnické. Podľa materiálu drevené, kovové či plastové, podľa konštrukcie, elementárne aj zložité.
56