Hudobné dispositio tvorí základný princíp výstavby a architektúry Bachových kompozícií. Aj keď sa vo vokálnych dielach v mnohých prípadoch pridŕža výstavby prevzatej z podstaty talianskej opery seria, nachádzame aj v nich princíp dispositia. Tento stavebný rétorický princíp je však základným prvkom výstavby inštrumentálnych skladieb, polyfonické nevynímajúc.
1.3 Decoratio
Ďalší pracovný postup hudobnej rétoriky je decoratio, ktoré predstavuje konečné „ vypracovanie hudobnej kompozície“( Walther, 1993: s. 223). Prejavil sa predovšetkým vyšperkovaním hudobnej reči 10. Slúžili k tomu v konečnom dôsledku rétorické figúr, ako aj melodické ozdoby – ornamentika.
2 Hudobné rétorické figúry
Dôležitou skladateľovou pomôckou sú pri tejto práci rétorické figúry. Tak ako rétorické figúry sú šperkom každej reči, tak aj hudobné rétorické figúry sú šperkom hudobného diela. Hudobné rétorické figúry možno definovať ako melodicko-harmonickorytmické útvary schopné vyjadriť hudobné a mimohudobné významy. V súčasnej modernej terminológii sa významu tohto pojmu blíži pojem motív. V období baroka sa stretávame s pomerne veľkým počtom figúr. Zaujímavosťou však je, že tým istým pojmom sú u rôznych skladateľov označené rozličné figúry – skladateľ ich význam slovne osvetľuje obyčajne v predhovore ku skladbe.
S pojmom figúra sa stretávame v rečníckom umení už u Cicera(* 106 p. n. l.), pričom systematiku rétorických figúr do rečníckeho umenia zaviedol Fabius Quintilian(* 35 n. l.)( Bartel, 1992). Hudobné rétorické figúry sú výsledkom praktického aplikovania vzťahu slova a hudby a prenesenia sémantiky do hudby. Hovorí o nich v roku 1477 už Johannes Tinctoris( 1435 – 1511)( Krones, 1997), ale prvý ich systematicky zaviedol do hudby až Joachim Burmeister( 1564 – 1629) v spise Hypomneatum Musicae poeticae( Rostock 1599) 11. J. Burmeister ďalej rozvíjal svoj záujem o problematiku rétoriky v hudbe, až nakoniec vyvrcholil v tretej prepracovanej verzii tohto diela, ktoré vyšlo v roku 1606 pod názvom Musica poetica ako učebnica kompozície. Hudobné rétorické figúry boli súčasťou hudobnej skladateľskej praxe až hlboko do 18. storočia. Posledný teoretik, ktorý sa venoval systematike
10 U niektorých autorov – napríklad u Wolfganga Caspara Printza( 1641 – 1717) – sa stretávame s úzkym prepojením rétorických figúr a ornamentiky – zdobenia, manierov. Pojmy „ Manier“ a Figur“ sú u nich vzájomne prepojené( Bartel, 1992). 11 Kompletný názov tohto diela znie Hypomneatum Musicae poeticae ad chorum gubernandum cantique compendum conscripta synopis.
22 II III II