™ Výkonný konzultant
Akwasi Frimpong Zápis do histórie – prvý ghanský olympijský skeletonista
v
Z Ghany do Holandska, na Utah Valley University, do Pchjongjangu a ďalej – ghanskému športovcovi Akwasimu Frimpongovi sa napokon splnil olympijský sen.
äčšina športovcov, ktorí snívajú o účasti na olympiáde, musí mnoho rokov neuveriteľne tvrdo pracovať, aby sa vôbec kvalifikovali na túto príležitosť. Pre Akwasiho Frimponga, rodáka z Ghany, znamenala cesta na zimné olympijské hry v roku 2018 viac ako len tvrdú drinu. Musel prekonávať prekážku za prekážkou a nikdy sa nevzdať seba ani svojho sna. Po zdolaní takých problémov, akými boli napríklad získanie občianstva a zotavenie sa z ničivých zranení, Akwasi konečne žije svoj sen o tom, že raz bude olympionikom.
Táto túžba vyhrať doviedla Akwasiho k tomu, aby sa pripojil k traťovému tímu, kde mu netrvalo dlho, kým spoznal pocit víťazstva.
Prekonávanie prekážok
Po zakúsení úspechu ako šprintér počas rokov dospievania začal Akwasi snívať, že raz bude pretekať na olympijských hrách. Dúfal, že sa kvalifikuje na olympijské hry v Londýne v roku 2012, ale tieto sny rýchlo rozptýlilo zranenie, ktoré ho prinútilo odpočinúť si od tréningu a zotaviť sa.
Dlhá cesta
Akwasiho príbeh sa začína v Ghane, kde strávil prvých pár rokov svojho života spolu so svojou starou mamou a deviatimi ďalšími vnukmi, keď jeho matka odcestovala do Holandska, aby zabezpečila deťom lepší život. V roku 1995 sa Akwasi presťahoval do Holandska, kde ako nelegálny prisťahovalec čelil mnohým problémom. Trvalo viac ako desaťročie tvrdej práce, kým Akwasi získal holandské občianstvo. Medzitým sa snažil nájsť školu, ktorá by ho prijala.
V prvých rokov v Holandsku čoskoro zistil, že je rýchly bežec, ako si uvedomil na hodinách telesnej výchovy v škole. Aj keď bol rýchly, nemyslel si, že by ho beh nejako zaujímal, až kým mu sused neukázal medailu, ktorú vyhral na pretekoch. Akwasi si spomína, ako mu napadlo, že nikdy v živote nezískal žiadnu medailu ani cenu, a chcel vedieť, aké to je niečo vyhrať. Pomyslel si: „ Ak to dokáže on, dokážem to aj ja.“
V najbližších niekoľkých rokoch sa Akwasi rozhodol odložiť svoje olympijské ambície, a sústredil sa na vzdelanie a kariéru. Navštevoval Utah Valley University v Oreme v štáte Utah, kde získal titul v odbore marketing a stretol svoju manželku Ericu.
V roku 2013, po zotavení sa zo zranenia, dostal Akwasi ponuku, aby sa pridal k holandskému bobovému tímu z dôvodu svojej rýchlosti. Akwasi opäť sníval, že sa dostane na olympijské hry v Soči v roku 2014, ale v tom roku sa kvalifikovali iba jedny boby z holandského tímu a Akwasi zostal ako náhradník.
V tomto čase Akwasi už zdolal komplikovaný boj o občianstvo, prekonal zranenie a dokonca zmenil športovú disciplínu, ale na olympiádu sa nedostal. Napriek tomu však stále cítil túžbu byť olympionikom a vedel, že jeho méta dostať sa na olympijské hry je ešte „ nevybavená vec“. S podporou svojej ženy a povzbudzovaním od trénerov znovu oživil svoje sny o olympijskom úspechu, keď začal trénovať na súťaž v disciplíne skeleton. Rýchlo sa zamiloval do tohto športu a rozhodol sa nevzdávať sa snov, že raz pôjde na olympijské hry. Tento sen sa Akwasimu nakoniec splnil, keď sa kvalifikoval na zimné olympijské hry v roku 2018 v Pchjongjangu, kde reprezentoval svoje rodisko Ghanu.
Reprezentácia národa
Akwasi, ako prvý západoafričan súťažiaci v skeletone, cíti obrovskú zodpovednosť za reprezentáciu svojej krajiny, aby na neho mohla byť hrdá. Hovorí: „ Veľa som urobil v Holandsku, veľa som urobil v USA a teraz je čas urobiť niečo pre moju krajinu.“ Získal si
20 / EURÓPA ČASOPIS LIVING