• spolupracujúci pacient má predpoklady na veľmi dobrú kvalitu života
Objavuje sa teda astma aj u pacientov
v skorom detskom veku?
Áno a je to veľký problém, pretože detská
astma a počet detí s astmou a alergiami
stúpa.
čitej fáze ju môžeme aj vysadiť. Ale toto
všetko je na rozhodnutí lekára. Nemal by
to urobiť pacient sám.
Aká je situácia vo výskyte astmy na
Slovensku? Vyníma sa okolitým
krajinám?
Myslíme si, že výskyt ochorenia spadá do
všeobecného priemeru, ak sa porovnávame s krajinami, ktoré s nami susedia. Všeobecný priemer je okolo 8 % populácie.
Môže sa toto ochorenie vyskytnúť aj vo
vyššom veku?
Áno, je to možné. Predstavme si situáciu,
že pacient bol doteraz úplne zdravý a napríklad v 50tke dostane astmu. Je to
hlavne tým, že sa mení životné prostredie
a menia sa tzv. spúšťače. Z tohto dôvodu
aj tí, ktorí doteraz neboli nikdy alergici, sa
vo vyššom veku k alergii alebo k astme
môžu dostať.
Zdravotnícke organizácie a odborníci
poukazujú na smutný fakt, že napriek
moderným liekom, mnoho pacientov
nemá svoje ochorenie pod kontrolou.
Čo to znamená a prečo je tomu tak?
Dôležité je uvedomiť si, že na manažment
astmy máme všetky lieky, ktoré sú dostupné aj v iných krajinách vo svete.
Každá nová molekula na indikáciu prieduškovej astmy, ktorá príde na trh, je dostupná aj na Slovensku. Avšak na to, aby
bol pacient dobre liečený, musí v prvom
rade prísť k lekárovi, musí sa urobiť správna diagnostika a postupovať podľa určitých zásad liečby astmy. Existujú na to
presné guideliny alebo zásady správnej
liečby astmy. S čím sa ale v praxi stretávame je nedisciplinovanosť pacientov,
príp. zlá adherencia k liečbe. Astma je
ochorenie, ktoré sa vyskytuje periodicky
alebo sezónne. Pacient nemusí pociťovať
príznaky každý deň. Vtedy však často dochádza k situácii, že ak pacient nemá príznaky, liečbu si sám vysadí. To je samozrejme chyba, pretože pacient môže liečbu
redukovať alebo vysadiť len po dohovore
s lekárom. Nie sám od seba.
Spolupracujú pacienti pri liečbe?
Compliance pacienta pri liečbe astmy je
pomerne vysoká. Vidíme však iný problém. Liečba astmatika je hlavne o inhalačných preparátoch a tam často dochádza
k problémom. Každá inhalačná liečba má
svoj inhalátor. Jeho použitie nie je zložité,
pacient sa ho ale musí naučiť správne
ovládať. To býva niekedy problém. V lekárskej praxi by sme preto mali pri každej
kontrole aj preveriť, či si pacient správne
aplikuje lieky a či ovláda svoj inhalátor.
Dá sa astma vyliečiť úplne?
Ak pacient dostane astmu napr. v puberte,
je šanca, že sa dostane do stabilizovaného
stavu. Nikdy sa však astmy nezbaví. Znamená to, že ho berieme ako dobre kontrolovaného a stabilného astmatika.
Netvrdím ale, že pacient musí byť celý
život odkázaný na lieky. Manažment
ochorenia je práve o tom, že liečbu môžeme akcelerovať alebo navyšovať, príp. naopak, znižovať. V určitej dobe alebo v ur-
„Značné percento
astmatických záchvatov je
zapríčinených
samovoľným vysadením
liečby a nedodržiavaním
pokynov lekára.“
„Dobre spolupracujúci
pacient, udržujúci aj
farmakologickú aj
nefarmakologickú liečbu
má predpoklady na veľmi
dobrú kvalitu života.“
„Jedným
z najčastejších
spúšťačov zhoršenia
klinického stavu sú
vírusové ochorenia
a infekcie. Preto pacient
musí mať vždy pri sebe
uvoľňovacie spreje, ktoré
pôsobia okamžite. To isté
platí, keď sa astmatik
dostane do prostredia,
v ktorom kvitne to, na čo je
alergický alebo omylom zje
potravinu, ktorú
netoleruje.“
Aký vplyv má astma na bežný život
pacienta?
Keď je pacient dobre nastavený, spolupracuje s lekárom, pravidelne užíva liečbu
a vie, čomu sa vyhýbať, dokáže viesť
plnohodnotný život. Liečba astmy nie je
to len o liekoch, ale aj o nefarmakologickej
liečbe. Znamená to, že pacient napr. nefajčí, nechodí do zafajčeného prostredia,
zdravo sa stravuje, je disciplinovaný, venuje sa fyzickej aktivite, má správnu životosprávu, a pod. Samozrejme, v prípade
inhalačných peľových alergénov, ktorým
sa asi nevyhne, bude mať pacient aj napriek spomínaným opatreniam počas peľovej sezóny určité príznaky. Veľmi dobre
sa ale dajú regulovať napríklad potraviny,
ktoré pacientom robia problémy.
Nepochybne, toto sú ideálne prípady
a určite existuje skupina pacientov, ktorá
je nastavená na tej najvyťaženejšej a najmodernejšej liečbe. To sú tzv. ťažké astmy
a v takom prípade, aj keď je pacient dobre
nastavený, má epizódy určitých záchvatov.
Avšak bežný astmatik, dobre spolupracujúci s lekárom, udržujúci aj farmakologickú aj nefarmakologickú liečbu má predpoklady na veľmi dobrú kvalitu života.
Preto sa veľmi často hovorí aj o tom, že
pacient môže mať astmu pod kontrolou.
Skutočne má na to všetky možnosti,
pokiaľ je disciplinovaný a pokiaľ mu na
tom záleží. Ak je ale pacient nedisciplinovaný, kvalita jeho života bude zlá. Pacienti, ktorí nie sú pod kontrolou majú aj
častejšie respiračné infekty, vypadávajú
zo zamestnania, z rodinného života.
Môže pacient s astmou napr. športovať?
Poznáme veľmi veľa športovcov, ktorí sa
profesionálne venujú vrcholovému športu
a sú pritom astmatici. Zdôrazňujem ale,
že ide o spolupracujúcich astmatikov, veľmi dobre kontrolovaných.
Jeden z našich častých problémov ale
je, že veľa astma ѥ