• úVodník
Tri dobré správy
edá sa povedať, že by úvodníky v tomto časopise posledné roky sršali
optimizmom a entuziazmom. Do tejto lekárenskej nálady by zapadol
aj text, v ktorom by som písal o doterajšom smerovaní vysokého školstva.
Masová produkcia slovenskej vzdelanosti sa brodí vo svojich vlastných
problémoch a jediné, čoho je dlhodobo plná, sú rýchlohasnúce
svetielka nádeje. Ja som sa ale rozhodol hľadať niečo pozitívne. V minulom čísle ste
si mohli prečítať, ako sme na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave zásadne zmenili
koncepciu prijímacieho konania. Kto si prečítal, vie, že okrem testovania z chémie
a biológie sme zaviedli aj testovanie všeobecných predpokladov na zvládnutie
vysokoškolského štúdia. Dôvodom bolo zdôraznenie kvalít uchádzačov, ktorí sa majú
pripraviť na zodpovedné farmaceutické profesie. Niekto by mohol povedať, že sme
sťažili podmienky, lebo namiesto dvoch testov robí uchádzač testy tri. Aj keď šanca dostať sa na našu fakultu
je úmerná nie obťažnosti testov a ich počtu, ale kvalite konkurenčných uchádzačov, mohli sme týmto krokom
odradiť veľké množstvo z nich. Ak nemali jasno v tom, že chcú študovať farmáciu, zrejme sa rozhodli radšej
ani neskúsiť, či na to momentálne majú.
N
Tento rok sme si dali aj pauzu s prípravnými kurzami na prijímačky (mimochodom, som presvedčený, že
doučovanie stredoškolákov nie je poslaním vysokej školy, ale to je téma na iný úvodník). Toto mohlo odradiť
ďalšiu veľkú skupinu uchádzačov. Predsa len, keď dostane študent balík otázok, vie, čo sa má naučiť. Táto
jednoduchá následnosť je vlastne v súlade s koncepciou, v ktorej bol doteraz v školstve vychovávaný – naučí
sa, prihlási sa, dostane jednotku, má pokoj. Študent farmácie však musí mať trvalejšie znalosti a stabilnejší
osobnostný profil, aby potom vedel ako jej absolvent v praxi sebavedome rozvíjať svoju profesiu.
Príjemnou zmenou pre uchádzačov je, že sme prestali organizovať prijímacie skúšky na fakulte v Bratislave,
ale zabezpečili sme testovanie vo viacerých mestách po Slovensku. Týmto sme si získali sympatie, ale možno
nie naspäť stratených uchádzačov. Počítali sme teda s prepadom záujmu o štúdium, ktorý mal byť umocnený
populačnou depresiou v SR pred 19 rokmi (vtedy sa narodilo o takmer 10 000 detí menej ako ročník predtým)
a súčasnou katastrofálnou mienkou mládeže o úrovni slovenských vysokých škôl, ktorá umocňuje ich snahu
odísť študovať do Česka za každú cenu. Ja som si dokonca maloverne myslel, že v dnešnej situácii neprekročíme
počet 500. Dobrá správa pre našu fakultu je cez 600 prihlášok s jasným zámerom uchádzačov dostať sa na farmáciu
aj napriek novým nárokom. Hoci výhody a nevýhody nového prístupu ešte budú predmetom analýzy, záujem
o štúdium farmácie dokumentuje stabilnú pozíciu fakulty aj v prípade takejto zásadnej zmeny koncepcie výberu
študentov.
Druhá dobrá správa sa týka špecializačného štúdia v lekárenstve, najnovšie aj u nás, o ktorom ste tiež čítali
v predchádzajúcom čísle. Počet 9 zapísaných k dnešnému dňu nás ohromil. Predovšetkým preto, lebo podľa
stále platnej legislatívy to lekárnik nepotrebuje, keďže kvalifikácia „odborný zástupca“ mu spadne do lona po
niekoľkých rokoch chodenia do práce. Osobne si myslím, že toto je zhovadilosť systému. A aj keď som teraz
asi začal byť mnohým nesympatický, zámerne som nepoužil alternatívne výrazy ako absurdnosť či bizarnosť,
lebo som chcel byť výstižný. Verím, že tých 9 lekárnikov to vizionársky vidí ako ja, že veci majú tendencie vracať
sa do správnych koľají.
Treťou dobrou správou je, že „TyFaVKa 2014“ bol ešte lepší ako predchádzajúce. Pred štyrmi rokmi sme na
fakulte plánovali niečo, čoho dlhodobý úspech závisel iba od šikovnosti a entuziazmu našich študentov. Dnes
vidím, že sme sa nemýlili. To je dôvod, prečo som ako študijný prodekan na nich ozaj hrdý.
Samozrejme si nemyslím, že tri dobré správy z farmaceutického vzdelávania napravia celkový trpký dojem
zo súčasného stavu slovenského školstva. Som však presvedčený, že pre budúcnosť lekárenstva na Slovensku
znamenajú veľkú nádej. Ak toto čítajú aj moji študenti, dúfam, že si n