• otázky reprodukčného zdravia nemôžeme riešiť len tak od stola
„Záujem odborníkov z rôznych
oblastí nás utvrdil v tom, že má
zmysel sa spoločne stretnúť na
jednom fóre, kde bude mať
každý možnosť zo svojho
pohľadu vysvetliť svoje názory
a zároveň sa vytvorí priestor pre
spoločnú diskusiu, kam má
reprodukčné zdravie ženy
v dnešnej dobe na Slovensku,
s prihliadnutím na niektoré
trendy, ktoré sú v zahraničí,
smerovať a akým spôsobom má
byť tvorená právna úprava, kto
ju má tvoriť a kto má do procesu
jej tvorby vstupovať.“
problémov s prirodzenou plodnosťou nechali voľne plynúť a spoliehali sa na to,
že sa o riešenie týchto otázok postará „trh“
– teda že niekto takúto službu poskytuje,
niekto iný ju zase potrebuje a nech si to
medzi sebou tieto dve strany riešia bez
akýchkoľvek mantinelov.
Je podľa Vás právna úprava
reprodukčného zdravia na Slovensku
dostatočná alebo vidíte v tejto oblasti
potrebu dodatočnej právnej úpravy?
Na Vašu otázku existujú viaceré pohľady,
pretože si ju môžeme položiť aj takto: „Má
zmysel niečo konkrétne regulovať?“
Máme tu základný, najvyšší právny
predpis Ústavu SR, ktorá hneď v jednom
z úvodných článkoch definuje základné
princípy. Jeden z týchto princípov je, že
občania môžu robiť všetko, čo im zákon
nezakazuje. To znamená, že ide de facto
o akési negatívne vymedzenie, ktoré stanovuje, že pokiaľ zákon niečo nezakazuje, tak to môžeme robiť. A práve možno
aj na základe tohto článku existujú na problematiku reprodukčného zdravia dva
názory.
Jeden názor je taký, že nie je potrebné
špeciálne upravovať podmienky pre výkon
asistovanej reprodukcie, resp. nie je potrebné nejako špeciálne upravovať disponovanie pohlavnými bunkami, príp.
dispozíciu s embryom. Toto by sa podľa
uvedeného názoru malo riadiť metodic-
kými postupmi platnými v medicíne
a takto by to malo postačovať.
Druhý názor je taký, že vzťahy vznikajúce pri starostlivosti o reprodukciu ako
aj otázky týkajúce sa metód na reguláciu
plodnosti, na reguláciu tehotenstva ako takého, nie je možné, aby sme ich realizáciu ponechali len na akúsi voľnú úvahu
účastníkov týchto vzťahov. Citlivosť týchto
otázok odôvodňuje, aby vzťahy ktoré sú
zakladané za účelom realizácie vyššie
uvedených cieľov boli upravené právom
tak, aby v čo najväčšej miere došlo k eliminácii extrémnych situácií a aby hodnoty
na ktorých sa spoločnosť zhodla boli aj
v rámci dosahovania týchto cieľov garantované.
Asistovaná reprodukcia je nepochybne citlivou problematikou nielen z právneho hľadiska (viď polemiky vznikajúce
pri prijímaní zahraničných právnych
úprav), ale je citlivá spoločensky, eticky,
morálne a má veľký presah na spoločnosť
ako na takú.
Osobne si myslím, že by nebolo v poriadku, ak by sme tieto vzťahy a riešenia
Ku ktorému názoru sa prikláňate Vy?
Som zástancom toho, aby sa v prípade takýchto otázok spoločnosť zhodla na riešení prostredníctvom svojich volených zástupcov na tom, ako by mal prebiehať
proces asistovanej reprodukcie a v akých
mantineloch je možné nakladať s embryami. Som presvedčený že si dnes nemôžme zakrývať oči pred tým čo dlhú dobu na Slovensku existuje a nemôžme
ignorovať fakt, že mnohí občania riešia
problém týkajúci sa neplodnosti. Už len
tým že som právnik vidím riešenie vo forme prijatia príslušných právnych predpisov, ktoré by načrtnuté témy dostatočne jasne upravili :-)
Asistovaná reprodukcia je v súčastnosti
pomerne často diskutovanou otázkou.
Ako je to s jej právnou úpravou na
Slovensku? Existujú vôbec právne
predpisy, ktoré by túto oblasť nejakým
spôsobom upravovali?
Asistovaná reprodukcia momentálne na
Slovensku upravená aj je, aj nie je. Dnes
je situácia taká, že nepriamo asistovanú
reprodukciu (v kontexte odberu pohlavných buniek a nakladania s nimi), stanovujú dve nariadenia vlády, ale tam
ako keby právna úprava asistovanej reprodukcie končila. Navyše, takáto právna úprava, ktorá má povahu nariadenia,
nemá charakter zákonnej úpravy. V tejto oblasti potom môžme spomenúť len zákonné predpisy, ktoré upravujú zdravotnú starostlivosť všeobecne.
Asistovaná reprodukcia je liečebným
zákrokom alebo mala by byť liečebným zákrokom, to znamená, že týka sa zdravotnej starostlivosti ako takej. V slovenskej >
marec 2014 • Lekárnické Listy®
17