• úVodník
Nepílime si
pod sebou konár?
A
j vy ste si všimli, že sa nám pomaly
vytrácajú bežné lieky z lekárenských
políc? Teraz nemám na mysli tie reexportované, ale také bežné, ktorých
je akosi čím ďalej tým menej. Pre
niektoré diagnózy máme stále užšiu paletu liekov
a pomaly sa konkrétna diagnóza bude liečiť
uniformne len jednou molekulou alebo len jedným
konkrétnym liekom. Ak sa k tomu ešte pridá nejaký výpadok dodávok, situácia sa stáva kritickou.
Centrálne myorelaxanciá, očné antivirotiká, perorálne antimykotiká alebo
perorálne bronchodilatanciá, ktoré sú stále lekármi žiadané, akosi pomaly odišli do prepadliska histórie. A myslím si, že ďalšie skupiny zmiznú
v najbližšej dobe.
Sú na príčine len neustále sa opakujúce kategorizácie, ktoré „salámovo“
okresávajú z portfólia bežne používaných liekov stále nové a nové položky,
pričom nové náhrady nie sú v dohľade?
Práve som niekde prečítal správu, že v štádiu klinických skúšaní je 981
molekúl nových nádejných cytostatík, ale o novom diuretiku som nepočul
roky. Tých pár nádejných antiflogistík zmizlo z terapeutickej praxe tak rýchlo
ako sa objavili, nehovoriac o potrebe nových antibiotík. Hrozí nám to, že
aj o dvadsať rokov budeme používať tie isté molekuly ako dnes?
Možno, že nebude treba žiadnych metodických postupov, pretože na
niektoré diagnózy bude existovať len jedna účinná látka, vyrábaná celosvetovo
jedným výrobcom a celý svet bude akýsi monotónny.
Myslíte si, že naša lieková politika ide správnym smerom? Nepílime si sami
konár pod sebou?
PharmDr. Štefan Krchňák
člen Prezídia Slovenskej lekárnickej komory a prezident PGEU pre rok 2014
február 2014• Lekárnické Listy®