Konsumidó Alertá Volumen 7, mei 2014 | Page 11

Pa kiko bo informashon ta wordu huza?

1. Hòrta bo identidat

2. Froude di banko

3. Froude ku credit card

4. Spioná kompania nan

5. Lèk informashon

Nunka Jena bo informashon personal

Ta importante pa ta kritiko ora kualkier mail òf wèpsait pidi pa yena informashon personal òf pidi pa klik riba un link ku bo no sa di ken I ta unda e informashon ta bai. E tipo di petishon nan aki no ta usual. Bo banko nunka lo pidibo pa manda bo e tipo di informashon aki via un mail pa nan. E mihó solushon ta pa no reakshoná riba e tipo di mailnan aki i pa mas sigur, yama bo banko i informá si ta bèrdat ku nan a pidibo pa e informashon aki. I tira e mail afó (delete) for den bo baki di mail. Si bo haña un mail den e forma aki, mèldu esaki na bo banko.

Nunka duna otro hende bo password of pincode

Kontraseña i kódigo di pin (password i pincode) ta algu personal. Nunka duna un otro persona esakinan. Pasombra asin’aki bo ta duna un otro persona akseso na bo datonan personal. Por ehèmpel: si bo manda bo password of pincode den un mail pa un otro hende, e otro hende aki por subi bo kuenta di banko fásil I kometé froude.

Login safe https://

Prome ku un persona log in riba un wèpsait e mester semper kontrolá si e ta mira https:// den e adrès di e wèpsite. E “s” tras di http ta nifiká “secured”. Wak tambe si bo ta mira un kandal dilanti e https:// . Sòru semper pa bo kòmpiuter mes tin tur seguridat nesesarioi tambe bo aparatonan mobil si bo ta uza tèblèt òf smartphone. Uza un virusscanner tambe I kòrda update bo kòmpiuter su sistema di operashon (OS) regularmente.

kiko ta PhisHing?