protiturecká pevnosť - leopoldov
Renesančná protiturecká pevnosť postavená po obsadení Nových Zámkov turkami. Dnes štátna väznica.
Pevnosť sa začala budovať v roku 1665, potom ako Nové Zámky padli do tureckých rúk. Dozor nad stavbou mal cisársky architekt L. de Souches a stavbu viedol vojenský inžinier J.Arigsperger. Po jeho smrti prevzal vedenie v rokoch 1666-1669 J.Ungern. Dátum zakončenia stavby pevnosti je nad vstupnou bránou pevnosti smerujúcou do Hlohovca. Hrad, ktorý v tureckých vojnách nehral už nijakú úlohu, prestaval v roku 1854 vojenský architekt Straskrab na väznicu, ktorá slúži dodnes.
Bojnický zámok - Bojnice
Pevnosť hviezdicovitého typu bola realizovaná podľa vzoru vtedajších neskorotalianskych pevnostných stavieb. Jej rozloha je 56 hektárov, obranné šiance sú vysoké 9,5m.
Bojnický zámok patrí k najromantickejším a najnavštevovanejším kultúrnym pamiatkam v strednej Európe. Nachádza sa v trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 gróf Ján
František Pálfi.
Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Prestavba tohot zámku trvala 22 rokov. Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil.
V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.