Homeopatické Zvesti
a napil sa ďalšieho dúšku vody, ktorý
premieľal v ústach. Ježibaba zmenila smer a od Janka si to namierila
k sove. Napísala list homeopatovi
s Jankovými príznakmi. O krátky
čas sa sova vrátila a na lístočku od
homeopata stál názov lieku, ktorý má
dať Jankovi. Tentoraz si už dala pozor, aby mu podala naozaj to správne,
a tak už Janko o chvíľu cmúľal bielu
guľku a nakoniec spokojne zaspal.
Aký liek Janko dostal?
Č
as plynul, deti boli u ježibaby
naozaj dlho, až sa stalo, že Marienka dostala svoju prvú menštruáciu. V bruchu pociťovala veľké kŕče,
ktoré sa zlepšovali tým, že sa skrútila
v posteli do klbka a nohami si tlačila
na brucho. Ježibaba sa na to nemohla
pozerať a hneď zasiahla liekom, ktorý
Marienke po pár minútach uľavil. Čo
by ste dali Marienke vy?
J
ežibaba si už občas aj vyčítala, či jej
stoja deti za tú námahu, lebo stále
bolo pri nich treba niečo riešiť. Napríklad to, keď Janka poštípala včela
a rúčka mu veľmi napuchla. Ani len
dotknúť sa ho nemohla, ale cítila, aký
je ten opuch horúci. Na chladný obklad Janko nakoniec pristal. Čo by
to bola ježibaba za medovnikárku,
keby jej nenapadol hneď jeden liek,
ktorý môže Jankovi dať! Aj pre vás
je to určite hračka.
D
eťom to už ale nedalo, a tak sa
spýtali, odkiaľ pozná ježibaba
také lieky, či má doma o nich knihy.
Ježibabu ich otázka veľmi nasrdila,
vraj, prečo by také knihy mala mať?!
Ona má len čarodejnícke knihy a homeopatia nie je žiadna mágia. A že jej
tie lieky poradil homeopat. A vraj je
veľmi milý, lebo každý ju odsudzuje,
že ona je ježibaba, ale on ju nesúdi
a vždy ju vypočuje. Tu Marienke napadla spásonosná myšlienka. „Ježibabka, a nevedel by ti ten homeopat
vyliečiť bradavicu na nose?“
Ježibabe to vŕtalo v hlave a veru raz
ráno si obliekla svoje sviatočné desivé
šaty a pobrala sa do mesta za homeopatom. Malo to však jeden háčik, pre
ktorý cestu do mesta odkladala. Mala
pokazenú lietajúcu metlu, a tak musela cestovať kočiarom. Veľmi dobre
však vedela, ako jej v kočiari raz prišlo veľmi nevoľno. Pochytili ju závrate, dokonca sa aj vyvracala, pretože si jej spolucestujúci pochutnával
na nejakom koláčiku. Fuj, ona to nemohla ani len vidieť. Homeopat jej
vtedy na tento stav dal jeden parádny
liek. Viete ktorý?
A
le teraz to bolo celkom iné. A to
už ježibaba vedela – iné príznaky znamenajú iný liek. Ale aký?
Bolo jej tak strašne zle. Určite to bolo
preto, že sedela v protismere, inde
už miesto nebolo. Bolo jej zima, ale
zároveň sa vyklonila z okienka, lebo
jej čerstvý vzduch predsa len robil
dobre. Čo ju prekvapilo, teraz mala
chuť niečo si zjesť, a keď si opatrne
odhryzla z medovníka, ktorý si vzala
na cestu, trošičku sa jej uľavilo. Bola
veľmi šťastná, že ešte stále žije v dobe,
kde sú jediným pohonom kone. Bola
si totiž priam istá, že zápach benzínu
by nemohla vystáť. Bledá sa ledva dovliekla k homeopatovi, ktorý jej dal
liek na kinetózu. Viete aký? Cestu
späť už po ňom zvládla úplne hravo.
S
amozrejme, dostala aj liek na bradavicu (ten hádať nemusíte, lebo
veľmi dobre viete, že to nebol liek
„len“ na bradavicu, ale tzv. konštitučný liek, no ale viac tu o ježibabe
prezradiť nemôžeme, lebo je to lekárske tajomstvo).
Potom nejaký čas, zatiaľ čo Janko
pekne priberal, ona jedla malé biele
guľky, ustavične hundrúc, že prečo
nemôžu byť čierne. Postupne sa s ňou
začali diať rôzne zmeny. Začala Jankovi pripravovať diétnejšie jedlá,
vymýšľala pre deti zábavné aktivity
(zdobenie medovníčkov, beh okolo
chalúpky, hod do diaľky koštialikom)
alebo ich rozosmievala tým, že si zo
žartu vo všetkých svojich sukniach
sadla na lopatu, čo sa ňou do pece
hádzalo. Odrazu to bola celkom iná
osoba – mala rada deti úplne iným
spôsobom. Bradavica sa jej síce trošičku zmenšila, no nezmizla úplne.
Avšak odkedy sa ježibaba stále
usmievala a vystrájala s deťmi, vôbec
sa im nezdala hrozivá. Dokonca sa
im na nej páčila, a keď sa Marienka
niekedy hrala na ježibabku, na nos si
priliepala lesnú jahôdku.
A
v jedno ráno, keď sa deti zobudili, mali už pripravené svoje
krčiažky, v nich plno medovníkov
a ježibaba ich poslala naspäť domov.
Síce jej bolo za nimi veľmi smutno
a veľa si poplakala, ale aj tento žiaľ
jej pomohli zmierniť biele guľky od
homeopata, s ktorých farbou sa už
zmierila. Určite ste už teraz vykríkli
ich názov.
A
potom sa z nej stala vychýrená
opatrovateľka detí a medovnikárka.
Deti porozprávali rodičom o zázračných homeopatických vyliečeniach a odvtedy sa celá ich rodina
liečila len takto. Žili v zdraví, v šťastí
a vo vzájomnom porozumení.
A zazvonil zvonec a rozprávkového
kvízu je koniec.
A
teraz nezaspite na vavrínoch,
ale s radosťou sa pustite do homeopatického liečenia. A tí z vás,
ktorí ste na úlohy odpovedať nevedeli, nezúfajte. Prihláste sa na kurz
Domáca homeopatia, kde síce nebudete počúvať rozprávky, ale skutočné
prípady z homeopatickej praxe a nauč