Homeopatické Zvesti
V ďa lšom prípade, o ktorom
chceme písať, bola situácia natoľko
vážna, že po jej odznení nenasledoval víťazoslávny pokrik, ale obrovská
úľava a veľká vďačnosť za to, čo homeopatia dokáže.
1,5-ročná dcérka jednej z našich študentiek bola po dvojdňovej
prudkej hnačke a zvracaní vysilená, schvátená, celý deň mala suchú
plienku. Bola teda dehydrovaná. Ležala bezvládne a apaticky, odmietala
sa napiť čo i len glg. (Dôležité je vedieť, že takýto stav je už alarmujúci,
je nutná hospitalizácia a napojenie
na infúziu, lebo u takto malého dieťaťa sa to môže veľmi rýchlo zvrtnúť
až k nešťastnému koncu.) Aj v tejto
rodine sa už schyľovalo k odchodu
do nemocnice, no ešte predtým plačúca mamička zavolala svojej homeopatke a tá im poradila liek. Ako
nám neskôr tá mamička hovorila,
doslova o pár minút od užitia lieku
dcérka na nich pozrela, vypýtala si
piť a užasnutí, stále vydesení rodičia
sa nestačili diviť tomu zázraku, keď
o dve hodiny pobehovalo ich dievčatko po izbe. Náhoda? Určite nie.
Podobné prípady rovnako zdarne liečila aj kanadská homeopatka Ingrid
Schuttová v zemetrasením postihnutom Haiti, o čom sa môžete dočítať
v článku Homeopatická pomoc pre
Haiti v prvom čísle nášho časopisu.
Iný výkrik šťastia prišiel mailom
od pani Martiny z bratislavského
kurzu:
„Môj synček mal také silné zvracanie, aké som ešte nezažila. Ja som
sa rozhodla ovládnuť svoj strach
o neho, šupla som si totiž Aconitum.
Zrazu sa mi asi z podvedomia vynorilo, že má všetky príznaky lieku,
ktorý sme určite na kurze brali. Neudrží nič v žalúdku, aj pol lyžičky
vody vyvracia, napriek tomu až plače,
že má smäd na studené, ležal odkväcnutý na posteli, musela som byť stále
pri ňom a vy určite viete, čo som mu
dala. Hneď zaspal a zobudilo sa mi
zdravé dieťa. Aj chrípku sme takto
krásne zvládli za jedno poobedie
a máme za sebou aj iné homeopa-
tické zázraky s inými ľuďmi. Viem,
že pre Vás je to asi maličkosť, ale ja
som mala obrovský pocit zadosťučinenia aj voči časti rodiny, ktorá sa na
mňa stále pozerá ako na blázna, že
liečim deti homeopatiou.“
Prík ladov na tieto šťastné v ýkriky by sa našlo za tie roky, čo kurz
prebieha, nespočetne veľa: „Moje
dieťa prestalo kašľať...“, „Môjmu otcovi prišlo strašne zle od žalúdka.
Dala som mu liek a zabralo mu to!“,
„Manžel dostal na dovolenke vysokú teplotu a zvracal, a po lieku bol
z toho na druhý deň von.“ atď., atď.
O takéto radostné zvesti našťastie
nie je núdza. Chceli sme, aby skúsenosti, ktoré končia nadšeným výkrikom „Ono to funguje!“, zazneli
v (d)ušiach tých, ktorí hľadajú pomoc
pre svoje deti, vnúčatá, blízkych, ale
aj pre seba.
Tatiana Pukančíková
15