Homeopatické Zvesti
Pospomínala si na všetko, čo dcéra
urobila dobre a objala ju. Predtým
sa jej nedala objať; aj keď to skúšala, vždy sa s podráždením v ytrhla a ušla. Ale teraz, keď jej mama
urobila bezpečné prostredie s prijatím a láskou, sa v jej náručí uvoľnila a rozplakala sa. Vyšlo najavo, že
dievča sa cíti opustené, lebo nemá
ešte priateľa a všetky spolužiačky už
majú – asi bude nejaká divná. Ale
v podstate sa jej žiadny nepáči, problém je len ten, že je sama a možno
sa to o nej šepká v triede, pretože si
so spolužiačkami prestáva rozumieť.
Analýza: S veľkou pravdepodobnosťou sa o nej nič nešepkalo, len ona to
v svojej nesprávnej predstave tak videla. Robila na seba tlak, uzavierala
sa do seba, hoci vo vnútri túžila po
opaku, po spoločnosti. To spôsobilo,
že každého od seba odháňala tak ako
aj svoju mamu. No vôbec si to neuvedomovala. Myslela si, že to ľudia ju
nechcú, lebo nie je dosť dobrá, pekná
a múdra. Tlak, ktorý na seba robila,
vybuchol do potreby ružových vlasov.
Predpokladala, že tak skôr niekoho
zaujme. Určite by si ju viac všimli,
ale nemyslím si, že to by ju uspokojilo. Skôr by sa na tento nesprávny
počin naviazal druhý nesprávny
a problém by sa len prehĺbil. Mama
tým, že jej dala správnu reakciu, ju
naučila vlastným príkladom, ako má
k sebe samej pristupovať. Že si môže
na sebe vážiť každý svoj správny skutok, že je hodná prijatia a že môže začať pracovať aj na vlastnom sebaprijatí. A tým, že jej to dala mama, dala
jej vzor, ako to má robiť druhým. Samozrejme, že každý chce byť v spoločnosti človeka, ktorý si všimne jeho
mimoriadne vlastnosti a nie jeho
chyby, ktoré začne ešte aj kritizovať.
Mama jej cez svoje prekonanie sa
dala ten správny príklad a povedala
mi, že ten pocit, keď sa obidve s dcérou opäť spojili v porozumení, stál za
každú námahu, ktorú musela prekonať. Teraz vie, že keby dcére dovolila
ružové vlasy bez toho, aby sa snažila
porozumieť, prečo to chce spraviť,
ochudobnila by sa o jej lásku a úctu.
A keď má vaše pubertálne dieťa
k vám úctu a chce byť ako vy, je
to najväčšie bohatstvo, ktoré rodič môže zažiť. Moja priateľka teraz verí, že našla návod na každý
problém so svojou „pubertiačkou“.
Musí proste odpustiť jej hrubé správanie, povzniesť sa nad to a hľadať
príčinu jej správania. Táto námaha
jej stojí za skvelý vzťah s dcérou.
Ja som jej našla liek Medorrhinum,
ktorý jej tiež veľmi pomohol. Už
nepotrebovala ružové vlasy, aby si
musela niečo dokázať. Zistila, že
chlapca ešte nechce a že to nie je katastrofa. A začala hovoriť, ako veľmi
sa jej spolužiačky zmenili a aké sú
k nej zlaté (samozrejme, že to ona sa
zmenila a nie jej spolužiačky. To ona
sa uvoľnila a začala sa k nim inak
správať.). Dokonca zistila, že nie je
v triede sama, kto ešte nemal frajera.
Veľmi veľa som sa na tom prípade
naučila. Zistila som, že homeopatia
by jej veľmi pomohla, ale nenahradila by jej vzťah s mamou. Okrem
toho som si uvedomila, že aj tento
vek nášho dieťaťa môžeme vziať ako
výzvu sa niečomu naučiť, dozvedieť
sa o sebe viac. Deti v tomto veku
testujú náš prah trpezlivosti, urážlivosti a pochopenia a my sa môžeme
cibriť v sebaprekonávaní, odpúšťaní
a prijatí. Keďže sa nám všetko, čo
sme dali, vráti, určite sa nám vráti
aj každá námaha vložená do nášho
tínedžera a to do nášho budúceho
vzťahu a to stojí za to. Podľa mňa lepšie ako sebaľútosť z toho, čo nám to
zase povedal/a, je zabojovať, odpúšťať a hľadať správne riešenie.
Na dospievajúce deti sú kladené
nové požiadavky, ktoré musia splniť.
Musia rozumieť novým skutočnostiam vznikajúcim v ich tele. Vzťahy
sa začínajú meniť, začínajú mať potrebu sa páčiť. Hlavne pre dievčatá je
to veľký tlak, pretože nemajú ešte čo
iné ponúknuť, iba svoj výzor.
anorexiou, ktorú už mali podc ][