Homeopatické Zvesti
amerických.
Jeden zo základných princípov
homeopatie zaisťuje, že tzv. potencia konečnej liečivej substancie je
zvyšovaná jej riedením. Prof. Montagnier objavil, že roztoky obsahujúce DNA vírusov alebo baktérií „môžu emitovať rádiové vlny
nízkych frekvencií“ a že takéto
vlny ovplyvňujú molekuly v ich
okolí a menia ich na organizované
štruktúry. Molekuly zase spätne
emitujú ďalšie vlny a prof. Montagnier zistil, že takéto vlny zostávajú vo vode dokonca aj po jej
mnohonásobnom riedení. Pre
laika by to zrejme nemuselo mať
valný význam, ale z pohľadu vedca
to s veľkou pravdepodobnosťou dokazuje, že by homeopatia mohla
mať vedecký základ.
Odhaduje sa, že vo Veľkej Británii vzrastá trh s homeopatickými
preparátmi medziročne o 20%.
V celej Európe užíva homeopatické
lieky viac než 30 miliónov ľudí.
V Británii je tento smer podporovaný napr. aj v rodine princa Charlesa a už od konca 19. storočia bol
lekárom kráľovskej rodiny vždy aj
homeopat. Aj keď v USA dochádza
znovu k oživovaniu popularity homeopatie, vo zvyšku sveta sa stáva
ešte omnoho obľúbenejšou. Napríklad v Indii ju užíva asi 130 miliónov ľudí, v Brazílii je uznávaná ako
medicínska špecializácia a certifikát špecialistu – homeopata tu má
okolo 15 000 lekárov.
V Spojených štátoch amerických
zaznamenala homeopatia svoj rozkvet v 2. polovici 19. stor. Bežní
lekári jej dokonca nestačili konkurovať. V roku 1902 zaznamenali homeopati až sedemnásobne
vyšší obrat v porovnaní s alopatmi
a svoju prax tu malo asi 15 000 homeopatických lekárov. V priebehu
epidémie cholery v roku 1849 si
viedli homeopati v Cincinnati dôsledné záznamy dokladajúce, že
10
zomreli len 3% ich pacientov, zatiaľ čo pacientov ošetrovaných alopatmi zomrelo cca 16-krát až 20krát viac.
Mnoho veľmi významných osobností si v minulosti aj v súčasnosti
zvolilo homeopatiu na liečbu
svojej choroby; patrí medzi nich
mnoho amerických prezidentov
a taktiež významní literáti, ktorí
homeopatiu obhajovali a často
o nej písali. Ako príklad si môžeme uviesť napr. osobnosti, ako
je Ralph Waldo Emerson (americký spisovateľ a filozof 19. storočia, pozn. red.), Henry Wadsworth
Longfellow (slávny americký básnik 19. storočia, pozn. red.), Louisa
May Alcottová (autorka románu
Malé ženy, pozn. red.), Nathaniel
Hawthorne (americký spisovateľ
19. storočia, autor románu Šarlátové písmeno, pozn. red.) alebo
Mark Twain. Medzi rovnako významné osobnosti v Európe patria
Goethe, Sir Arthur Conan Doyle
(škótsky spisovateľ, ktorý sa preslávil poviedkami o Sherlockovi Holmesovi, pozn. red.), Lord Alfred
Tennyson (anglický básnik 19. storočia; známa je napr. jeho báseň
Lady zo Shalottu, pozn. red.), alebo
George Bernard Shaw (anglický
dramatik; najznámejšia je asi jeho
hra Pygmalion, ktorá sa stala námetom slávneho muzikálu My Fair
Lady, pozn. red.).
Na počiatku 20. storočia Americká m YX