Homeopatické Zvesti
tického kurzu v Bratislave, pani Martiny,
ktorej rodinná história siaha k národnému buditeľovi, jednému z iniciátorov
a trvalému obhajcovi slovenčiny, neskoršie farárovi v Jasenovej na Orave Ctibohovi Zochovi (1815 – 1865). O tomto
evanjelickom farárovi sa toho možno
nevie bežne veľa, ale pritom bol veľmi
významnou osobnosťou štúrovského obdobia. Aby sme si plne uvedomili, o koho
sa vlastne jednalo, pozrime sa najprv na
dôležité udalosti z jeho života, udalosti
a počiny, o ktorých sa dá dočítať v každej
učebnici národných dejín.
Študoval okrem iných škôl aj na lýceu
v Bratislave, kde sa spriatelil s Ľudovítom Štúrom a kde vstúpil do Spoločnosti reči a literatúry českoslovanskej,
ktorej bol aktívnym členom. Zúčastnil
sa aj na slávnej schôdzke štúrovcov na
Devíne, ktorá sa kvôli úradom musela
udržať v úplnej tajnosti, kde predniesol aj svoju báseň, a kde Ľudovít Štúr
vyzval zúčastnených k práci pre ľud
a národ. Tu aj prijal meno Ctiboh (jeho
pôvodné meno bolo Timoteus). Pôsobil ako farár v Jasenovej na Orave, no
neustále bol v styku so všetkými staršími i štúrovskými vzdelancami. Bol
spoluzakladateľom prvého slovenského
celonárodného spolku Tatrín, ktorého
cieľom bolo zveľaďovanie kultúrneho
života a vzdelávanie Slovákov. V roku
1846 napísal obranný spis „Slovo za slovenčinu”, ktorý však kvôli cenzúre nemohol v tom čase vyjsť tlačou, a publikoval články v prvých Slovenských
národných novinách a v ich prílohe Orol
tatranský. Za svoje národné a protimaďarizačné aktivity bol prenasledovaný,
väznený, odsúdený na smrť, avšak nakoniec oslobodený. Zúčastnil sa prakticky každého slovenského kultúrneho
a politického pohybu svojej doby ako
významný činiteľ, napr. aj najväčšieho
stretnutia zástupcov slovenského národa v Martine v roku 1861, kde bolo
prijaté Memorandum slovenského národa, ktoré bolo až do roku 1918 základným štátoprávnym a politickým
programom Slovákov. Patril k popredným zakladateľom a členom výboru
Matice slovenskej.
List synom
Ctiboh Zoch s manželkou Annou
mali štyri deti – Ivana Branislava, Cyrila, Pavla a Stanislava. A práve z vetvy
Stanislava Zocha pochádza ako priamy
potomok pani Martina. O históriu svojej
rodiny sa aktívne zaujíma a veľmi ju prekvapilo, keď pri skúmaní korešpondencie svojich predkov natrafila na list, kde
sa spomína aj homeopatia. V tom čase
už chodila na seminár Domáca homeopatia a o tom, že by jej predkovia mali
niečo dočinenia s homeopatiou, nemala
ani tušenie. Je preto veľmi zaujímavé, že
aj ona si rovnako ako jej predchodcovia
našla k nej cestu.
Poskytla nám list, ktorý 31. októbra
1865 písal Ctiboh Zoch svojim synom
Pavlovi a Stanislavovi, ktorí v tom čase
študovali na gymnáziu v Revúcej. Píše
sa v ňom:
„Čo sa tvojej chorej ruky týka,
Palko môj, teda na každý pád sa
daj liečiť homeopatične pánu Holubovi. Choď k nemu a oznám mu
mojím menom prosbu, že by ťa
vzal do kúry, ja – čo bude potrebné
– vďačne zaplatím za lieky, ba budem i sám písať jemu a požiadam
ho o to. Zdravie je nadovšetko.“
Čo všetko môžeme z tohto krátkeho úryvku vyčítať? Napríklad to, že
sa v ňom spomína Jozef Kvetoslav Holub, homeopat a pedagóg prvého slovenského gymnázia v Revúcej, na ktorom
Zochovi synovia študovali. Jozefa Kvetoslava Holuba sme spomínali aj v článku
História homeopatie na Slovensku a tu
máme o jeho pôsobení autentický dôkaz. Homeopatiu asi vedel používať na
veľmi dobrej úrovni, keďže otec Ctiboh
Zoch posiela syna automaticky za ním.
Zároveň si treba uvedomiť, že Holub bol
učiteľom v Revúcej a jeho homeopatická
činnosť bola verejne známa. Ak by praktizoval niečo, čo by študentom škodilo,
určite by mu nebolo dovolené v činnosti
pokračovať. Z listu je však zrejmé, že bol
v tejto oblasti naozaj uznávaný. Možno
ešte pripomenúť, že gymnázium v Revúcej vzniklo ako prvé z troch slovenských gymnázií (v roku 1862) a päť rokov bolo na území dnešného Slovenska
jediné svojho druhu, kým nevznikli ďalšie dve slovenské gymnáziá. Ťažko by sa
dalo predpokladať, že by si mohlo dovoliť
niečo, čo by poškodilo jeho meno, keďže
bolo ostro sledované župnými aj vládnymi úradmi, ktoré len čakali na príležitosť, ako ho zatvoriť. Spôsob, akým sa
o homeopatii v liste píše, jasne napovedá,
že liečiť sa pomocou homeopatie muselo
byť pre Zocha niečo samozrejmé, ba dokonca veľmi dobré. Syn Pavol sa má „na
ka