bol doma a s úsmevom na tvári som varil obed. A tie USB? Nenašli sa, no za 1. miesto na krajskom kole som dostal nové s väčšou kapacitou ako mali tie tri ukradnuté dokopy.
4. Ako by si sa rozhodol teraz? Mala tvoja robota navyše nejaký význam, alebo to bolo zbytočné trápenie a strata času?
Jednoznačne by som sa rozhodol tak isto! Dá sa povedať, že ja som ten typ študenta, ktorý sa snažil vyhnúť bežnému vyučovaniu všetkými (legálnymi) spôsobmi. Takže som sa hlásil takmer na každú súťaž, darovanie krvi, olympiádu, do každého projektu, ktorý okolo mňa čo i len prešiel. Týmto spôsobom som po prvé reprezentoval školu v rôznych oblastiach a po druhé plnil si svoj cieľ: nesedieť v triede. Pozitívne na tom bolo, že som sa naučil viac praktických vecí ako moji spolužiaci, spoznal som rôznych zaujímavých ľudí, s ktorými sa veľmi rád stretávam dodnes. Negatívnou stránkou by som mohol nazvať to, že som často chýbal a v zborovni si o mne asi mysleli, že chodím poza školu (čo samozrejme nebola pravda).
Táto práca nad rámec bežných povinností študenta mala pre mňa osobne veľmi veľký význam. Naučil som sa prezentovať a prednášať nielen v mojej triede, ale aj pred väčšou skupinou neznámych ľudí. Na veľtrhu študentských spoločností som sa postavil do stredu nákupného centra a vystupoval pred vyše stovkou ľudí. Vtedy som tú situáciu hodnotil ako trapas, no môžem povedať, že s dnešnými skúsenosťami by som to zvládol dobre. Keď už nič iné, získal som zážitky a skúsenosti. Vyzdvihol by som hlavne dve udalosti, a to celoslovenské finále SOČky a celoslovenské finále Mladého lídra. A práve oni ma naštartovali k súčasnému osobnostnému rozvoju a podnikaniu.
5. V čase, keď niektorí naši študenti za výkon dňa považujú vstať ráno z postele, chceš im už ako vysokoškolák niečo špeciálne odkázať?
Osobne si myslím, že je podstatnejšie venovať sa niečomu ďalšiemu popri štúdiu, než iba recitovať poučky a vzorce. Tie časom človek aj tak zabudne a v reálnom živote niektoré možno nikdy nevyužije.
A. Einstein povedal: "Fakty môžeme nájsť v knihách...". Dôležitejšie sú zážitky a skúsenosti, ktoré človek získa pri mimoškolských aktivitách. Ak by som chcel iba mať maturitu, mohol som študovať na hocijakej inej strednej škole, no OA mi dala niečo oveľa lepšie - príležitosť zapájať sa do projektov a súťaží. Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým profesorom a profesorkám, ktorí mi toto všetko umožnili a podporovali ma, keď som to potreboval. Ďakujem!
Vďaka Ti, Maťo a teším sa na ďalší rozhovor po tvojej promócii. E. Píšiová