Anna Ferenčíková vo svojom obľúbenom hojdacom kresle v záhrade
Ale iná možnosť nebola . Ošetrovanie stómie som si na starosť zobrala ja .“ Ľahké to však nebolo ani pre pani Valiku : „ To viete , na začiatku som mala s ošetrovaním stómie problémy . Bola som takpovediac hodená z mosta do vody . Priznám sa , že ma najprv napínalo , musela som pri ošetrovaní používať rúško . Ale postupne som si zvykla . Svokra najprv nechcela chodiť ani do kostola . Bála sa , že jej vrecko podtečie . Časom som nabrala pri vymieňaní vreciek istotu a v kostole k žiadnej nehode neprišlo . Dnes mi to už ide od ruky . Používam dvojdielny uzavretý systém SenSura Mio Click . Funguje perfektne .“ Chváli si pani Valika . A ja ju začínam obdivovať . Nepoznám nikoho vo svojom okolí , kto by sa takto príkladne staral o svoju svokru . Navyše o svokru so stómiou ! Možno svoju mamu ... Dnes ľudia väčšinou rozmýšľajú , ako čo najrýchlejšie svojich starých chorých príbuzných umiestnia do domova sociálnej starostlivosti . Málokto je ochotný takto sa obetovať . Pre pani Valiku je to samozrejmosť . Hoci sama má problémy so srdcom . Okrem starostlivosti o svokru je na nej aj celá domácnosť . Spoločne s manželom sa stará o veľkú záhradu s hospodárstvom . Stíha byť manželkou , opatrovateľkou aj babkou svojim trom vnúčatám i kostolníčkou v kostole . Má čas aj na seba ? „ Môj najväčší relax je spievanie vo folklórnom triu Kalina . Pondelky od šiestej do ôsmej večer mám vyhradené len pre seba – vtedy sa venujem spevu a nácvikom . To je moja psychohygiena .“ A čo pani Anna ? Má aj ona ešte niečo , čo ju teší ? „ Už nikam nechodím , ani do kostola . Omše si pozriem v televízii . Rada sa prejdem po záhrade alebo si sadnem do obľúbeného hojdacieho kresla , kde občas aj zaspím . Deň mi pomaly prejde ,“ hovorí pokojne . Recept na dlhovekosť ? Usmeje sa : „ Nemám žiadny . Zjem všetko , čo mi chutí . Všetky kamarátky mi už
pomreli a ja som stále tu . A pritom toľko mladších ľudí umiera , ktorí by chceli ešte žiť . Nerozumiem tomu . Tuším na mňa smrť zabudla .“
Vianoce u rodiny Ferenčíkovej
A ako je to u nich na Vianoce ? „ Už v novembri po večeroch pečiem vianočné oblátky ,“ hovorí pani Valika a pokračuje : „ Minulý rok som ich napiekla 2 000 kusov pre rôzne farnosti . No tento rok toho bude pre covid menej .“ Vianočný stromček u nich chystajú deň pred Štedrým večerom . Na Štedrý deň už nič nerobia , len pripravujú štedrovečernú večeru : „ My držíme na Štedrý deň prísny pôst , takže žiadne mäso . Samozrejme , máme asi tak ako všade oblátky s medom a cesnakom , potom hubovú polievku , bobáľky s makom a tvarohom , ďalej kapra na cibuľke s čistým bielym koláčom z kysnutého cesta . Svokre vypražím radšej filé , pretože kapor má veľa malých kostičiek , tak aby sa jej to dobre jedlo .“ Na Štedrý deň príde k Ferenčíkovcom aj Valikina dcéra Lucia s manželom a dvomi vnukmi . Večerajú spoločne . K stolu zasadnú o šiestej , keď bijú večerné zvony na kostole . Po večeri sa spoločne vyberú do kostola na slávnostné povečerie . To sú typické Vianoce u Ferenčíkovcov . Dlhú chvíľu sme sa ešte spolu rozprávali a prechádzali v ich veľkej záhrade . Keď som odchádzala , bolo mi dobre na srdci . Spoznala som dve obyčajné ženy s neobyčajným príbehom ľudskej spolupatričnosti , dobroty a lásky .
Pani Valika spieva so súborom Kalina pri rôznych príležitostiach a sviatkoch
Pani Anna Ferenčíková s vnučkou pred 30 rokmi
8 www . coloplast . sk • www . coloplastkontakt . sk Helios / Zima 2021