Recept na dlhovekosť nemám
Príbeh dvoch žien , ktoré sa museli naučiť žiť s jednou stómiou
Keď som si dohadovala stretnutie so 104-ročnou pani Annou Ferenčíkovou , myslela som si , že vám sprostredkujem jej príbeh života so stómiou . Pani Anna sa stala stomičkou vo svojich 91 rokoch . Už to samo o sebe je naozaj veľmi nezvyčajné . Avšak keď som sa s pani Annou začala rozprávať , zistila som , že neoddeliteľnou súčasťou jej príbehu je aj jej nevesta – pani Valéria Ferenčíková . Tá sa totiž o svoju svokru Annu nielen príkladne stará , ale aj ošetruje jej stómiu , pretože na to by už stará pani sama nestačila .
Text : Adriana Šatková Foto : súkromný archív Anny a Valérie Ferenčíkových
Anna je na svoj vek čulá a človek by jej skôr hádal niečo okolo 85-ky , ako pár rôčkov po stovke . Osobne som sa s takým seniorským človekom ešte nikdy predtým nestretla . Na moje prekvapenie sa pohybuje rezko , hoci s oporou palice . Aj v tomto pokročilom veku sa zaujíma o svoje okolie , hoci sluch jej už dobre neslúži . Pani Anna sa narodila – áno , spočítali ste to správne – ešte za Rakúsko-Uhorska , v roku 1917 . Zažila Prvú Československú republiku , ale ako hovorí : „ V tých časoch sa žilo na východe Slovenska úplne inak ako v súčasnosti . Ako mladá som sa veľa narobila na poli . Všetko sa vtedy robilo ručne , nie ako dnes , keď jeden kombajn zvládne prácu desiatky ľudí . Kiná , divadlá či koncerty sme vôbec nepoznali , ale zato nám bolo aj tak veselo ...“ usmeje sa . Zažila 2 . svetovú vojnu a po nej nástup komunizmu , na ktorý spomína s bolesťou . Bola svedkom prenasledovania , zatýkania , mučenia a šikany nevinných kňazov a mníchov v miestnych kláštoroch , čo sa jej zvlášť dotýkalo , pretože je hlboko veriacou osobou . Spomína , ako komunisti nevinných kňazov držali o hlade , o smäde . Zatkli i kňaza v ich dedine , a tak na bohoslužby musela dochádzať kilometre pešo do vzdialenej dediny .
August 1968 v Československu
Na august 1968 spomína tiež nerada . Keď vtrhli na územie vtedajšieho Československa okupantské sovietske vojská , mala naozaj strach . Spomína , ako sa ona , jej rodina i ostatní dedinčania schovávali
Pani Valéria Ferenčíková ( v strede ) so speváckym súborom Kalina v pivniciach , zatiaľ čo sa ozbrojení sovietski okupanti premávali v tankoch po ich dedine , aby ochránili obyvateľstvo pred „ kontrarevolucionármi “. Sametovú revolúciu zažila už ako dôchodkyňa , keď mala 72 rokov . O spoločenské dianie sa dnes zaujíma už len okrajovo . „ Manžel mi zomrel v roku 1995 , keď som mala 78 rokov . Odvtedy som žila sama vo svojom dome v Lesnom . O všetko som sa dokázala postarať sama do mojich 90 rokov . Aj si navariť , aj dom obhospodáriť , aj domácnosť udržiavať . I do kostola som sama zašla . V roku 2008 mi zistili zhubný nádor na hrubom čreve a preto ma museli operovať . Keď som sa po operácii zobudila , mala som stómiu .“ Do rozhovoru sa tu zapojila aj v úvode spomínaná nevesta – pani Valika : „ Svokra až do operácie bývala sama . No po návrate z nemocnice to už pre ňu nebolo možné . Pre oveľa mladších ľudí je ošetrovanie stómie veľký problém , nieto pre 91-ročnú ženu ! Na začiatku bola zo stómie nešťastná . „ Čo je to , preboha , za čudo ? Čo ja toto na staré kolená mám ?“ Tak sa pýtala . Pani Anna sa zmierila so stómiou až po niekoľkých mesiacoch . Jednoduché to pre ňu nebolo . Pani Valika pokračuje : „ Vedeli sme , že svokru už nemôžeme nechať samu na seba . Po operácii bola zoslabnutá aostómiu by sa už sama starať nedokázala , nieto ešte o domácnosť a hospodárstvo . Presťahovali sme ju teda k nám . Sťahovala sa k nám však s plačom . Nerada opúšťala svoj dom .
6 www . coloplast . sk • www . coloplastkontakt . sk
Helios / Zima 2021