HELIOS_jesen_2020 | Page 31

nezažil . Neváhame ani sekundu a cez zalesnenú časť poriadne ťaháme na plyn a ideme na plný výkon , trvale v náklone , jazdíme na adrenalín . Vkuse veľa kilometrov a nespočete veľa zákrut . Zastavujeme až pod hrebeňom pre fotenie . Motorkárska Nirvána 2 na tomto tripe . Disciplinovane pomaly prejdeme tunelom popod hrebeň a na druhej strane parkujeme . Tu to žije , sú tu parkoviská , stánky so suvenírmi , reštaurácie . Ľudí nie je veľa , vidno , že sezóna je na konci . A cítiť to aj podľa klesajúcej teploty . Obedujeme , kupujeme magnetky a ideme ďalej druhou stranou dole . To je výhľadová časť , prvú polovicu schádzame dole pomaly , na kochačku . Využívame moment , že ľudia obedujú , oddychujú . Cestu máme pre seba . Také zažijete raz za život . Druhú polovicu , už v zalesnenom údolí , znovu otvárame plyn a užívame si serpentínový úsek naplno . Nezavadzia nikto , ten jeden autobus sme vytrúbili a išlo sa naplno až dole do Cartisoary . Tu si dávame kávu , ja bukujem ubytovanie v Sinai . Dolu Transfagarašom to bola Nirvána č . 3 . Stála veru za to . Smerujeme si to na
východ , z nudnej a preplnenej cesty č . 1 v Sercai odbočujeme na 73A , čo je znova horská cesta po zalesnenej krajine , znova nádherné serpentíny v kopcoch . Povrch cesty je tu veru biedny , ale naše motorky to zvládajú hravo . Prichádzame do Sinaie na nocľah . Musím povedať , že ten úsek od Sercai po Sinaiu bol naozaj perfektný a dobre sme si zašoférovali . Ubytovanie luxusné za lacný peniaz . Najazdili sme 260 km . Nie veľa , ale bola to naozaj výživná etapa . Ráno máme prehliadku zámku Peles a zámku Pelisor v Sinai . Tieto dve stavby sú architektonické klenoty , a nie som si istý , či som niečo krajšie v tomto odbore už videl . A videl som toho po svete požehnane . Mne to vyrazilo dych .
Jednoducho to treba vidieť . Radšej priložím fotografiu . Obdivujeme zámok Pelisor , fotíme , využijúc fakt , že sme prišli skoro a ľudí ešte nie je veľa . Presúvame sa do mesta Bran , kde je povestný hrad povestného Drakulu . Prehliadneme si ho , oboznamujeme sa s históriou a po obede sa pustíme na sever do centra Transylvánie , do Brašova . Ráno sa poberáme na sever , chceme ísť k rokline Bicaz . Takže ráno jazdíme do Gheorgheni po ceste č . 12 , potom už smerujeme do vrchov po ceste č . 12A cez priesmyk Pangarati ( 1 256 m n . m ). Cez pekné lesy po serpentínach už voľným tempom spejeme k rokline Bicaz . Roklina má dve časti , miestni to volajú Veľký a Malý Bicaz . Ako ďalší cieľ v tento deň dávame Boršu v župe Maramureš a bukujem tam ubytovanie . To je za sedlom Prislop , jazdiť treba ešte 220 km cez hory a serpentíny . Napokon , nie je to žiadne prekvapenie . Transylvánia je predsa celá o horách . Akurát , že už je pol štvrtej . Takže je jasné , že musíme jazdiť svižne . Ubytovanie sme mali v samostatnom drevenom zrube , zariadenom ako rumunské národopisné múzeum . Niečo úžasné . Komplet vybavenie , čistota , k dispozícii kuchyňa , parkovisko pod oknami na dvore . Motorkársky sen . Najazdili sme cca 300 km . Dnes plánujeme vidieť veselý cintorín v dedine Sapanta . A keď všetko pôjde dobre , mohli by sme doraziť až domov . Cestujeme na západ popod ukrajinskú hranicu cez pohorie Maramureš . V Sapante nájdeme cintorín bez problému , majú to vyznačené . Chodia sa na to pozerať ľudia z celého sveta . Cintorín naozaj pôsobí sviežo , usporiadane , veselo . Výborný trip za nádherného počasia . Budeme dlho a dobre spomínať .
Na ceste sme strávili tentoraz 6 dní , najazdili sme niečo vyše 1 900 km . Transylvánia , ako zvyčajne , nesklamala . Na záver , ako som sľúbil , pár postrehov , ako taký mototrip zvládnuť so stómiou . Ošetrujem sa a mením každý deň ráno o šiestej . Tak mám istotu , že všetko drží ako treba . Upravujem si pitný režim tak , aby som mal dostatočný príjem tekutín , ale aby stačilo vyrázdňovanie raz za hodinu . Na motorke , mimochodom , je to cestné enduro Yamaha Super Teneré 1200 ZE , som si namontoval prídavné stúpačky ktoré mi umožňujú aj vystrieť nohy . Ubytovanie vyberám tak , aby bola k dispozícii kúpeľňa v izbe a samostatná izba pre mňa , alebo aspoň veľká izba , aby som nerušil kamarátov . Najlepšie apartmán . V takomto režime stómia vydrží spoľahlivo celý deň jazdy , prehliadky pamiatok a aj prenocovania . Nevyskytol sa ani jeden defekt .
S pozdravom a želám vám všetkým veľa zdravia a optimizmu . iGoR PuHAllA Fotky : súkromný archív Igor Puhalla
Helios / Jeseň 2020 31