,,Ostáva nám už len jedna možnosť. Zázračná studňa!“
Kráľ dal hneď zapriahnuť kone a poslal najšikovnejších sluhov a rytierov, nech mu prinesú džbán liečivej vody. Keď sa na druhý deň vrátili, kráľ sa na chvíľu potešil, no potom mu úsmev z tváre zmizol. Keďže bola voda znečistená, liečivé účinky nemala, a tak prišli s prázdnym džbánom. Kráľ bol zarmútený, akože svojej manželke pomôže? Čo sa ale nestalo? Keďže sa znečistila studňa, znečistené boli aj všetky potoky, rieky, ba aj moria. A tak ľuďom nielenže chýbala Zázračná studňa, ale aj voda, najvzácnejšia tekutina na svete. Avšak voda chýbala aj zlému kráľovi, ako aj každému živému tvorovi v krajine. Nemohol si zaplávať vo svojom obľúbenom jazere, nemohol si dopriať obľúbený kokteil a dokonca sa nemohol napiť ani čistej vody. Uvedomil si, že vo svojej sebeckosti a závisti ublížil sebe a aj ostatným. Kráľ z Kráľovstva H2O bol smutný a strácal chuť do života. Jeho dcéra Tídia však prišla na riešenie:
,,Otecko môj, nebuďte zarmútený. Spojme sa všetci, spoločne všetky pramene, jazerá, rieky, moria a aj Zázračnú studňu vyčistíme.“ Kráľovi sa to najprv zdalo absurdné. Nie je predsa možné, aby sa všetci spojili. Po chvíli rozmýšľania však dcéru objal a vykríkol: ,,Tídia, ty si génius! Ešteže ťa mám.“ Kráľ nasledujúci deň vyhlásil, aby každý, chudobný či bohatý, mladý a či starý, nech sa pri čistení pričiní aspoň niečím. A na záver dodal: ,,Odmena: čistá a priezračná voda.“ A tak začali všetci ľudia spoločne čistiť všetku vodu navôkol. Dokonca aj zlý kráľ sa pridal a prisľúbil, že vodu už nikdy neznečistí. Svoj sľub aj splnil. Vody sa už nikdy so zlým úmyslom nedotkol. Aj kráľovná sa napila zo Zázračnej studne a akoby bola znovuzrodená. Poďakovala sa všetkým, ktorí pomohli, aj svojej dcére Tídii, veľmi múdrej a krásnej princeznej, vďaka ktorej sa toto všetko udialo. Kráľovná rozposlala poslov do celého sveta so správou :
„Voda je vzácna, voda je život! Chráňte ju všetci pre seba, pre svoje deti a pre všetky budúce generácie! Voda je dar, o ktorý sa musíme s láskou a vďakou starať ! Kto na čistú vodu siahne, trest ho neminie!“
Ako to vo všetkých rozprávkach býva, aj v našej vyhralo dobro nad zlom a všetko sa dobre skončilo. Zazvonil zvonec a znečistenej vode bol navždy koniec.