povedala pani profesorka
Úvodné „formality“
Bačkayová po našej
zbehli a už mi spolužiaci oznamovali : „Nika, pol hodiny do stužkovej : „To ako keby
som do neba prišla.“ A mala
programu!“ Hoci posledné dni
pravdu. My sme sa tam tak
pred stužkovou boli náročné,
cítili, lebo sme zažívali tie nav sobotu som sa nebála, lebo
jkrajšie chvíle s tými nasom cítila, že SPOLU to
jdôležitejšími ľuďmi. Okolo
zvládneme. A tak sme sa
pol štvrtej sme odprevadili
zabávali počas celého pronašich rodičov a potom sme
gramu, tancovali a spievali
do rána šantili spolu
v zákulisí a vzájomne sa pods muzikantmi, ktorí navodili
porovali – zachraňovali situáskvelú atmosféru nádhernými
ciu, keď zlyhala technika
alebo zmizli texty. Vtedy som pesničkami spievanými s
láskou.
pochopila, že sme KOLEKTÍV
Za nás všetkých môžem
a ideme všetci za jedného.
povedať, že sme boli, sme
Nešlo nám o to byť najlepší –
a aj stále budeme FRAJERI a
chceli sme to roztočiť, aby
že sme si užili každý moment
sme mali na čo spomínať.
A napokon ten pocit, keď som s úsmevom na tvári – tancovali
sme bosé, v objatí a so slzami
videla, akí sú naši rodičia na
hrdí a v závere sa dvíhajú sme nad ránom spievali
nás
zo stoličiek a tlieskajú, bol
„We are the
nezabudnuteľný!
CHAMPIONS!“ ...
Samozrejme, po proAž sa napokon o siedgrame nasledovala zábava až
mej ráno zatvorili brány
do rána nielen s rodičmi, ale
nášho neba a odvtedy trinásť
aj s profesormi. Nejakým
dievčat a desať chlapcov
zvláštnym spôsobom sme si
boli neuveriteľne blízki – veď hrdo nosí zelenú stužku.
aj oni sú ľudia, ktorí nás videli
Nikola Juríková,
rásť a vychovávali nás.
Spätne si uvedomujem, čo
oktáva
7
Stužková oktáva