Mnohí rodičia i profesori
zostali v úžase pri niektorých
hereckých, speváckych i
muzikantských výkonoch.
Určite nikto z nás nezabudne
na záverečnú pieseň ,, Cesta
“ , ktorej slová nám budú ešte
dlho rezonovať v ušiach a
budú nám pripomínať práve
tento náš večer : ,, Jestli se
blížím k cíli, kolik zbývá víry?“
spomienke na všetky šibalstvá,
ktoré sme spolu vyparatili.
Iným vypadli aj slzičky, uvedomujúc si, že čoskoro sa
budeme musieť rozísť a už
nikdy viac nebudeme bezstarostní gymazisti.
Večer pokračoval
v znamení hudby, tanca,
skvelej zábavy až do skorých
ranných hodín. Do rána vy-
O polnoci prišlo stíšenie v podobe čítania čiernej
kroniky študentov i triedneho
profesora. Svetlá sa stlmili,
hudba spomalila a každý
prežíval túto chvíľu svojsky.
Niektorí sa usmievali pri
držali iba študenti. Profesori
a rodičia nechali priestor na
záverečnú nám, ktorí máme
lepšiu kondíciu. Tá nech nám
vydrží do maturity i prijímačiek na vysoké školy.
Stužková 4.A
4