december / január
2026 G Y M P E Ľ K O
GYMNÁZIUM JÁNA CHALUPKU BREZNO
- DIGITÁLNY OBČASNÍK-
OPÄŤ NIEČO PRE POUČENIE
Učiteľ priniesol do školy balóniky a poprosil deti, aby ich nafúkali a napísali na ne svoje mená.
Všetky balóniky potom odniesli na chodbu a učiteľ ich poriadne premiešal.
Dal deťom päť minút, aby našli balónik so svojím menom.
Deti hľadali všade, ale čas uplynul a nikto nenašiel ten svoj. Potom učiteľ povedal:— Vezmite balónik, ktorý je najbližšie pri vás, a podajte ho človeku, ktorého meno je na ňom napísané. O menej než dve minúty mal každý dieťa svoj vlastný balónik v rukách. Nakoniec učiteľ vysvetlil ponaučenie:
„ Balóniky sú ako šťastie. Nenájdeme ho, keď ho hľadáme len pre seba.
Ale keď si navzájom pomáhame, príde k nám omnoho rýchlejšie.“
VIANOCE – IDYLA ALEBO SMÚTOK?
Článok bol prevzatý a upravený členmi RK, ktorých zaujal. Autorom článku je PhDr. Robert Krause, PhD., MPH, MBA neuropsychológ
Áno, spolupráca medzi ľuďmi je veľmi dôležitá. Umožňuje dosahovať spoločné ciele, zdieľať vedomosti a schopnosti, podporuje kreativitu a zlepšuje vzťahy medzi ľuďmi. Spoločnou prácou sa často dosiahnu lepšie výsledky, ako by to dokázal jednotlivec sám.
Ak chceme kráčať dopredu, spolu nám to pôjde rýchlejšie, lepšie a radostnejšie.
Vianočné sviatky nie sú v každom dome rovnaké.
Niekde sa radujú a inde pre zmenu smútia.
Smútok počas sviatkov nie je porucha.
Nejde ani o zlyhanie mozgu či slabosť psychiky.
Je to prirodzená reakcia, ktorá hovorí:,, Vnímam a cítim.”
Mozog je orgánom spojení. Keď niekoho stratíme, nestrácame len osobu – strácame životný rytmus, zvyky, očakávania, budúcnosť, ktorú si mozog mimochodom už dávno predstavil. Preto bolí ticho. Preto bolí prázdna stolička. Preto bolí svetlo, ktoré svieti, hoci niekto chýba.
Ak sa dnes necítite radostne, Váš mozog nerobí chybu.
Robí presne to, čo má – chráni Vás pred ďalšou bolesťou a to tým, že cítite tú aktuálnu.
Keď si dovolíte spomaliť, nepotláčať emócie a nehrať rolu „ musím to zvládnuť“, dávate svojmu mozgu jasný signál:,, Som v bezpečí aj s týmito emóciami.”
A práve vtedy sa začína tiché uzdravovanie. Nie je potrebné byť silný. Stačí byť prítomný. Ak dnes len dýchate, je to v poriadku. Ak dnes cítite smútok, je to dôkaz lásky, nie slabosti. A ak máte pocit, že stojíte, zatiaľ čo svet ide ďalej – vedzte, že mozog sa lieči v pokoji, nie v behu.
Svetlo sviečky, ktoré aj dnes zapálite, nie je len symbolom spomienky.
Je signálom Vášmu telu:,, Som tu, prežil som, a ešte budem.”
Uzdravenie neznamená zabudnutie.
Znamená naučiť sa niesť lásku iným spôsobom. A to chce čas. … a jemnosť. … a láskavosť k sebe. Nič nie je samozrejmosť. Vážme si to, čo máme. Kedy? Tu a teraz. Život je ten najväčší dar. Vážme si ho. P. S.: Myslím na Vás všetkých, ktorí ste sa na obrázku našli.
3