KONCOROČNÝ VÝLET V 2.ROČNÍKU
Výlet a naša trieda...To je náš najväčší problém, zakaždým, keď príde na túto tému. A nebolo
tomu inak ani minulý rok. Po všetkých zvadách sa konečne rozhodlo, že sa nikam nepôjde. Nakoniec,
za päť minút dvanásť, niekto prišiel s návrhom ísť na chatu. My dve sme ako obvykle nechceli nikam
ísť, no napokon nás presvedčili a na výlet sme šli.
Samotná cest a a výstup k chate bolo to najhoršie na celej tejto púti. Plaziť sa s jazykom
takmer na zemi, po kopcoch s 90° uhlom stúpania s 15 kilovou taškou pri teplote 40°C a po ceste,
ktorá nemala konca; no čo môže byť ešte horšie?! Keď sme konečne prišli k chate, od radosti sme ani
nevedeli, čo budeme robiť. No po piatich minútach sa radostné chvíle otočili o 180° na nepriaznivé a
utrápené myšlienky. Po ubytovaní sme postupne prichádzali na defekty tohto výletu, z ktorých sme
si dovolili niektoré aj spomenúť. Napríklad, že záchod sa nedal zamknúť a túto situáciu sme museli
vyriešiť omotaním toaletného papiera okolo kľučky na dverách, čo malo signalizovať, že je
„obsadené“. Taktiež sme zistili, že nebolo dostatok miesta na spanie, no chýbajúce miesta sa hneď
nahradili inými, ako napríklad saunou, kachličkami pri bazéne či drevenou lavicou v kuchyni, ba
dokonca trávou vonku. Čo sa týka stravovania, tak to fungovalo na princípe „čo si prinesieš, to máš“,
prípadne „čo si ukradneš z chladničky“. Čerešničkou na torte bol guláš, ktorý bol bez pochýb
vynikajúci, akurát, že počas jeho konzumácie bolo vonku viac ako 35°C a naše tváre boli od toľkého
tepla tmavšie, ako bol samotný guláš. Našli sa aj prípady, keď sme z toľkej horúčavy museli jesť v
saune, ktorá ,našťastie, nefungovala, a keďže bola v pivnici, dalo sa v nej celkom prežiť. Nemôžeme
však zabudnúť ani na samotné špekačky, na ktorých sme si náramne pochutili, a ktorých bolo toľko,
že sa ušlo aj Cigáňovi, psovi od vedľa, čo vyzeral ako medveď.
Nesmieme zabudnúť ani na výroky našich spolužiakov, ktorých bolo neúrekom a vždy sa
začínali slovami „veď vieš ako sa hovorí...“
a samozrejme autorom tohto výmyslu nemohol
byť nikto iný ako Vybúral. No a nesmie
chýbať ani jeden z jeho najlepších výrokov, a to:
„Veď vieš ako sa hovorí, keď si v sociálnej špičke,
povieš aj to čo nevieš“.
Avšak
aj
napriek
niekoľkým
nedostatkom sme nazbierali obrovské množstvo
zážitkov, a to každý jeden z nás. A po tomto
trojdňovom zážitku neprestajného rozprávania,
chichúňania
sa
a
ďalších
aktivít
(ktoré
nebudeme radšej rozoberať, a na ktoré si každý
zaspomína radšej sám), sme všetci po príchode
domov spali najbližších 24 hodín.
Monika Dupkalová, Michaela Rumanová
3|Strana