prichádza na konci koncertu. Keď neprišiel, diváci si ováciami vypýtali ešte ďalšiu porciu, no slovenskí
rockeri nakoniec zvolili do finále iné dve piesne. Škoda, myslím, že to bol jediný čierny bod pre inak
skvelé vystúpenie Arzénu.
Po krátkej pauze pokračovali v nastavenej atmosfére rockeri z Nitry- Gladiator. Miko Hladký
a spol. sa na Staromestských slávnostiach objavili znovu po trojročnej odmlke. Na pódiu im však
niečo chýbalo, istá dávka konzistencie, ktorá by diváka jednoznačne usmernila. Zmesou
poprockových balád a grungeových „pseudovypalovačiek“ vznikala zvláštna nálada, ktorá bola
jednoducho nevkusná. Pribratý Hladký pôsobil polomŕtvo a už ani hity ako Medulienka či Keď sa
láska podarí nezazneli s takou vervou.
Gladiátor teda dobrý dojem nezanechal a naše kvarteto sa s veľkými očakávaniami presunulo
bližšie k pódiu, na rade boli skúsení harcovníci z Hexu. Ďuďo s kolegami už od príchodu vnášali do
obecenstva pozitívnu energiu a celé vystúpenie sa neskôr nieslo v príjemnej nálade. Tá vygradovala
pri piesňach Nikdy nebolo lepšie a Keď sme sami, ktoré dokázali, že žilinský „crowd“ je plne
pripravený.
Náš štáb sa po skončení vystúpenia skupiny Hex rozhodol opustiť dočasne Mariánske
námestie a vydať sa na krátku degustáciu miestneho sladového nápoja. Tá sa z technických dôvodov
predĺžila do ôsmej hodiny. To už boli pripravení starí známi poppunkeri z Iné Kafe. V našich kruhoch
sme sa zhodli, že napriek nie príliš veľkej umeleckej hodnote tejto skupiny, by bola škoda nevypočuť
si ich opäť raz v plnej forme v Žiline. Na Iné Kafe to už začalo vrieť a na celom námestí sa pogovalo vo
veľkom. Všetci už netrpezlivo očakávali príchod zlatého bodu programu.
Keď už konečne Kuko vo svojej bielej „uniforme“ prišiel pred divákov, Žilina bola vo
vytržení. Všetko bolo pripravené a najlepšia slovenská koncertná kapela už mohla zahájiť svoju show.
Horkýže sa predstavili v ešte lepšom rozpoložení, než tomu bolo na minulom ročníku slávností.
Bernardín, Vlak, Silný refrén a ďalšie „pecky“ sa ozývali po celej Žiline a vzbudzovali veľký rešpekt. Po
vyše hodinovom koncerte, ktorý sa niesol v energickej nóte, Kuko a spol odchádzali z pódia za
obrovských ovácii. Nasledovali veľkolepé ohňostroje a obrovské masy pomaly začali vyprázdňovať
priestory námestia.
My s našim štvorčlenným zborom sme sa po toľkej dávke hudobnej kultúry rozhodli
pokračovať v nastolenom trende, tento krát však nie na rockovom koncerte. Vydali sme sa do
miestneho oldies clubu, v ktorom sme v objatí príjemnej atmosféry mohli podrobne rozanalyzovať
naše dojmy a pocity z 20. ročníka Staromestských slávností, ktoré ponúkli porciu kvalitnej muziky a
rozhodne nesklamali.
Bruno Čičmanec, Dominik Jambor,
Pavol Kadaši, Michal Vlach
16 | S t r a n a