Nie som fotogenický!
Pojem fotogenickosť
Pod pojmom fotogenický sa rozumie človek, ktorý na všetkých fotografiách vyzerá vždy výborne.
Čo znamená vyzerať výborne?
Bum. Hotovo, spadla klietka. Stúpil som do témy, ktorá sa mi bude ťažko čistiť z opätku. Čo to vlastne znamená "dobre vyzerať"? Možno skôr by sme sa mali pýtať kto určí, či občan na fotografii dobre vyzerá. A asi by sme mali myslieť aj na to, kedy má človek ako vyzerať. Na záhrade netreba mať na sebe najdrahší oblek, na kúpalisku bude normálnym skôr široký úsmev a trištvrtenahota. Za rečníckym pultom asi skôr vážny výraz v tvári… Iné normy platili pred sto rokmi a iné dnes. Dobré je dobre vyzerať pri vyzeraní z okna odchádzajúceho vlaku :-) Takže v prvom rade preberme otázku posudzovateľa:
Podľa koho vyzerám dobre?
V prvom rade si to môžem skúsiť určiť sám. Pozriem sa na fotografiu a zdúpniem. To je strašné, vyzerám príšerne – pomyslím si trhajúc obrázok na márne kúsočky. Som však ja kompetentný rozhodnúť o tom, či dobre vyzerám? Veď som sa nikdy nevidel. Možno nejaký odraz v zrkadle, ktorý sa vždy pozerá na mňa. Z iného uhla sa však vidíme len málokedy. Preto nie sme zvyknutí na to, ako pôsobíme na ostatných po väčšinu času. Veľa ľudí si dokáže z niekoľkých fotografií vybrať tú najlepšiu, no nemusí to byť objektívny výber. Vyberú si fotografiu, na ktorej vyzerajú tak, ako by vyzerať chceli. Určitá časť ľudí však už dopredu vie, že fotka bude mizerná a fotografovať sa nechce. Preventívne. Týchto ľudí by som skúsil rozdeliť do dvoch kategórií – buď majú psychické problémy, alebo zlé skúsenosti. Prípadne z obidvoch niečo…
Psychické problémy
Sú ľudia, ktorí majú poruchu sebahodnotenia. Nie sú spokojní s tým, ako vyzerajú, trápi ich to – možno až na takej úrovni, že akcia "fotografovanie" zakaždým vyústi do konfliktu. Spoznáte ich ľahko – nemajú zmysel pre humor, sú vzťahovační, domýšľaví a ľahko sa urazia. Ak máte šťastie, nemáte vo svojom okolí nikoho s podobnými vlastnosťami – takí ľudia odsávajú neuveriteľne veľa energie. Títo ľudia spravidla majú o sebe nerealistickú predstavu. So žiadnou fotografiou nebudú spokojní, ani omylom. To, že zle vyzerajú, je chyba fotografa, fotoaparátu, monitora, fotolaboratória. Hoc by im aj 100 ľudí povedalo, že fotografia ich vystihuje verne a zároveň dôstojne, nepresvedčíte ich. Nemá to cenu dlho skúšať. Taký človek v žiadnom prípade nie je kompetentný vybrať dobrú fotografiu samého seba. Najhoršie je, že práve týmto ľuďom naozaj veľmi záleží na tom, aby (nielen) na fotkách dobre vyzerali. Možno sa vám zdá, že vás trápia naschvál, že sa správajú malicherne len preto, aby vás naštvali, ale nebýva to tak. Im na tom naozaj veľmi vážne záleží. Ak im nevyhoviete, môže ich to (spravidla zbytočne) zraniť. Často prežili ťažký život pri prísnom strážení svojej hmotnosti (sú možno štíhli, no majú pocit, že sú tlstí). Porucha sebahodnotenia je vážny problém, ktorý treba riešiť. Sebahodnotenie nie je objektívne merateľný parameter. Nemá zmysel, aby ste nejakú babu s pocitom menejcennosti začali presviedčať, že vyzerá fajn. Ona to nepripustí, ona si nepovolí byť so sebou spokojná, radšej sama seba potrestá, ako by si priznala, že je v pohode. Odporúčam preto tento druh ľudí striktne rešpektovať. Ak sa nechcú fotografovať, nefotografujte ich. Ani tajne. Ak chcú, aby ste niektorú fotku vymazali, vymažte ju. Nežartujem! Nemá zmysel týrať ich, tá fotka za to jednoducho nestojí! Tip: Ak niekoho nechtiac odfotíte zle (počas žmurknutia napríklad človek vyzerá ako debil), takú fotku v tichosti vymažte. Je to ohľaduplné.
Čo s tým?
V prvom rade zopakujem: Nefotografujte ľudí, ktorí sa nechcú dať fotografovať. Samozrejme, skúste im navrhnúť, že snímky by ste nafotografovali na skúšku a ak sa nepodaria, zmažete ich. Ak získate súhlas, pokúste sa spraviť čo najlepšie fotografie dotyčného. Neraz som odfotografoval ľudí, ktorí boli veľmi prekvapení, že vyzerajú celkom fajn – predtým mali samé zlé fotografie. Táto skúsenosť im bola milá. Hovorili "odteraz ty budeš mojím dvorným fotografom" , ale predovšetkým opadol ich strach z fotografovania. Prestali sa mu brániť a preto vyzerali lepšie aj na obrázkoch, ktoré nefotil ich "dvorný fotograf". Preto vám možno príde vhod niekoľko zásad, ktoré sa snažím dodržiavať pri fotografovaní ľudí všeobecne a u "nefotogenických" obzvlášť. Ak ich dodržíte, možno aj vy dokážete zopár ľuďom pomôcť zbaviť sa strachu z fotografovania.