ES 11/2019 web ES_11_2019_web - Page 27

UDRŽATEĽNÁ ARCHITEKTÚRA KRITÉRIÁ PRI TVORBE A OBNOVE VEREJNÝCH PRIESTRANSTIEV Pri tvorbe a obnove verejných priestranstiev ide hlavne o hľadanie vhodných environmentálnych riešení, o zeleň, zabezpečenie tienenia, vhodné spádovanie a udržateľné riešenie zrážkovej vody vrátane tvorby rozličných vodných prvkov a správneho výberu materiálov. 2. časť Ing. Zuzana Hudeková, PhD. Foto: archív autorky Tienenie verejných priestranstiev prináša hneď dva pozitívne efekty pri zmierňovaní vplyvu horúčav – znižuje prehrievanie prostredia spolupôsobením spevnených netienených povrchov a chráni organiz- mus človeka pred priamym slnečným žiarením. Z časového hľadiska rozoznáva- me dva prístupy k tieneniu – dočasné, resp. prechodné a trvalé, resp. dlhodobé. Trvalé/dlhodobé tienenie Dočasné, resp. prechodné tienenie Povrchy – farby a materiály Dočasné tienenie verejných otvorených priestranstiev miest, obcí sa zabezpečí umelými mobilnými prvkami, látkami a zahustenými sieťovinami. Často nie je vhodné trvalo, resp. dlhodobo vylúčiť z istého miesta slnečné žiarenie, keďže to môže byť žiaduce v inom ročnom období, počas chladnejších dní, alebo sa môže kombinovať prístup priameho slnečného žiarenia s tienením počas teplej časti roka napríklad zo zdravotných a iných dôvodov. V takých prípadoch je optimálne využiť prvky a technológie dočasného tienenia. Tie môžu zároveň zvýšiť aj estetickú funkciu daného prostredia. K opatreniam tohto druhu patrí: - zatienenie námestí s najväčšou koncentráciou ľudí mobilnými prvkami (zväčša látkami, zahustenými sieťovinami). 56 Ide o tienenie korunami stromov (vegetácia aktívne aj pasívne chladí práve vďaka tieneniu) alebo pevnými stavebný- mi prvkami vrátane obnoviteľných zdrojov energie (napr. rôznymi konštrukčnými prvkami ako vysunuté strechy zakrývajúce priestor pred budovou, resp. v jej okolí budovy, jej terasu). Zmena povrchov komunikácií a spevne- ných povrchov na verejne prístupných priestranstvách na svetlé, resp. odrazivé povrchy výrazne prispeje k zníženiu efektu tepelného ostrova mesta. Koeficient SRI (angl. solar reflectance index – hodnota, ktorá udáva schopnosť odrážať slnečné teplo pri malom náraste teplôt) vyjadruje súhrnne okrem odrazivosti aj infračervenú emitanciu. Čierne telesá majú odrazivosť 0,05 a emitanciu 0,9 – SRI index 0; štandardné biele telesá majú odrazivosť 0,8 a emitanciu 0,9 – SRI index 100. Čím je SRI index vyšší, tým má povrch lepšie parametre z hľadiska tzv. chladiaceho efektu. Jednoduchšie povedané, tmavé spevnené plochy odrážajú len 10 – 20 % slnečného žiarenia, zatiaľ čo svetlé povrchy vyše polovice. Odrazivosť sa vyjadruje tzv. albedom, čo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Tmavé spevnené plochy majú albedo 0,1 – 0,3, zatiaľ čo svetlé povrchy 0,5 – 0,9. Asfalt má albedo nižšie než 0,05, čiže pohltí až 95 % slnečnej energie. Betón má albedo do 0,3. Tmavé farby povrchov spevnených plôch vedú v letnom období počas dňa k ich zvýšenému zahrievaniu a počas noci k vyžarovaniu absorbovaného tepla. Pri návrhu či pri rekonštrukcii povrchov na verejných priestranstvách je teda potrebné používať environmentálne priaznivejšie riešenia pochôdznych povrchov. Ide teda nielen o jedno z opatrení so zreteľom na fakt prehrievania povrchu, ale aj o hospo- dárenie so zrážkovou vodou. V prípade verejných priestranstiev sú k dispozícii napr.: • čiastočne priepustné spevnené plochy (farebne svetlé dlažby uložené v pieskovom lôžku či vyškárované pieskom), • povrch zo zmesí živice a kremičitého štrku (systémy viazané živicou), • priepustný betón (so zníženým podielom jemných častíc v zmesi, aby sa vytvorili póry) na kamennom lôžku frakcie 3 až 5 cm.