Keďže naši predkovia žili v úzkom spojení s prírodou , zvyky a tradície slovenského ľudu sa viažu najmä na prírodný cyklus ( najmä tie z predkresťanských čias ), s príchodom kresťanstva sa objavujú aj kresťanské sviatky a obyčaje . Zvyky a tradície mali vždy regionálny charakter , t . j . viazali sa na určitý región Slovenska . Dokonca môžeme povedať , že čo dedina - to iné zvyky .
Mnoho zvykov sa zachovalo až dodnes . Napr . vynášanie Moreny ( v podobe slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat ) má symbolizovať koniec zimy a príchod jari . Mladé dievčatá odnesú Morenu k potoku , na brehu ju vyzlečú , zapália a hodia do potoka .
6 . januára chodia chlapci prezlečení za troch kráľov po domoch , spievajú koledy a predvádzajú trojkráľovú hru , zobrazujúcu návštevu troch kráľov po narodení Ježiša v Betleheme ( tzv . chodenie s hviezdou ). Na Troch kráľov sa končia vianočné sviatky ( školákom vianočné prázdniny ) a začínajú sa fašiangy .
Fašiangy boli odjakživa obdobím zábavy , hodovania a ich vrcholom je fašiangová zábava s maskami , ktoré predstavujú rôzne zvieratá . Ukončením fašiangov je „ pochovávanie basy “, pri ktorom sa paroduje skutočný pohreb . Po fašiangoch kresťania dodržiavajú štyridsaťdňové obdobie veľkonočného pôstu ( jednoduchá strava , nekonajú sa zábavy a pod .).