Dvojičkovo č. 3/2014 | Page 32

TÉMA: škola/škôlka Autor: Alex Kollati, foto: autor Do školy spolu, či oddelene? Dlho som nad tým uvažovala, moji chlapci sú dosť veľkí rivali, obidvaja potrebujú byť vo všetkom najlepší. Sú jednovaječné dvojičky, takže väčšina ľudí má problém ich rozoznať, čo tiež zavážilo pri rozhodovaní. Po dlhom uvažovaní a porade so psychologičkou som usúdila, že pre moje deti bude najlepšie, ak pôjdu do školy oddelene. Do školy nastúpili ako 7-roční (mali rok odklad, čo bolo tiež moje rozhodnutie). Na školu sa veľmi tešili, hlavne na to, že už konečne nebudú spolu a že ich ľudia budú rozoznávať. V škôlke im dosť vadilo, že boli stále len „dvojčatá“ a nie Leo a Domko. Pani učiteľka si tiež nedala moc námahy, aby ich rozoznala, ak sa niečo udialo, vždy to bolo štýlom „jeden z nich“, čo prekážalo nielen mne, ale hlavne deťom. Prvá trieda na druhú, alebo ako to funguje v praxi Oni sami boli rozhodnutí, že v škole určite nebudú spolu v jednej triede. Toto rozhodnutie bolo vzájomné, bolo to ich aj naše želanie. Nastal posledný deň prázdnin a moje deti si netrpezlivo chystali oblečenie a školské tašky na svoj veľký deň. Magický dátum 2. september prišiel a my sme stáli pred školou. Deti plné radosti a očakávania a ja so slzami v očiach, keďže som si uvedomila, že moje deti už nie sú bábätká, ale veľkí školáci. Deťom sa škola zapáčila na prvý pohľad, rýchlo zapadli do kolektívu a 32 našli si kamarátov. Úprimne musím povedať, že som sa trochu obávala toho, ako budeme stíhať dva rozvrhy, ale ide to celkom v pohode. Jeden z nich chodí do experimentálnej triedy, kde sa slovenský jazyk berie úplne iným spôsobom ako je bežné. To bola asi jediná taká prekážka, musela som sa naučiť ich systém, ale nie je to nič zložité, len iné. Trvalo len niekoľko dní, kým sme si zvykli na to, že nás doma čakajú dvoje úlohy. Bohužiaľ, moje deti bývajú dosť chorľavé, čo sa, samozrejme, odrazilo na dochádzke, bála som sa, ako to zvládneme, keď vynechajú, ale dobiehalis me to v pohode a bez nejakých problémov. 3/2014