téma: nákupy
24
www.dvojickovo.sk
Kedy si najviac užijete nakupovanie – s deťmi či bez?
Keď sú deti v pohode a nerobia scény, viem si to nakupovanie „užiť“ aj s nimi, ale je to väčšinou „zrýchlená záležitosť“.
Kde nechávate deti, keď si potrebujete nakúpiť niečo sami pre seba?
Bez detí chodievame väčšinou vtedy, ak si chce niečo kúpiť manžel (obuv, oblečenie a pod.). On je totiž veľmi náročný a dlho mu trvá, kým si niečo vyberie, takže občas sa stane, že hoci v obchodoch strávime aj tri hodiny, ideme odtiaľ
s prázdnymi rukami. Deti sú zatiaľ s babkou a dedkom – majú ich veľmi radi a keď treba, vždy nám ich ochotne postrážia.
Ako ste riešili situácie, keď deti v obchode revali kvôli niečomu, čo chcú mať, alebo sa s krikom váľali po zemi, keď ste im to odmietli kúpiť?
No, my máme zavedené, už asi od dvoch rokov, že v každom obchode si môžu vybrať iba jednu vec (to sa teda vzťahuje hlavne na sladkosti, džúsiky a pod.). Prípadne navrhneme, že si môžu vybrať jeden nápoj a jeden jogurt, croissant, maličkú hračku a pod. A vedia, že ak si vyberú napríklad tri rôzne veci, dve z nich musia vrátiť. Aj keď plačú a robia scény, neustupujem. Nevšímam si ich, prípadne pokračujem ďalej
v nákupe. Samozrejme, nefunguje to na sto percent, ale snažím sa to dodržiavať, a preto si už zvykli a väčšinou sa zaobídeme bez scén. Čo sa týka väčších vecí, ako sú hračky alebo oblečenie, vedia, že si to nemôžu brať len tak a musíme to mať dopredu naplánované (napr. keď majú mať sviatok).
Stala sa nám aj taká príhoda, keď sme boli v Kauflande, že sme išli okolo pyžamiek a dcérka nahlas zahlásila: „Mami, pozri, aké krásne pyžamká. Ale tie si nemôžeme kúpiť, však? Lebo sú veľmi drahé a my sme si už jednu vec vybrali.“ Išla za nami práve jedna predavačka a tá dcérku chválila, aká je zlatá, že väčšinou to je naopak a deti si revom vydupávajú, keď niečo chcú.
Máte nejaké osvedčené tipy, ako pohodlnejšie a bez zbytočného stresu nakupovať
s deťmi?
Ako som už písala, máme zásadu, že si môžu vybrať iba jednu vec, neustúpim. Keď plačú alebo sa niečoho dožadujú krikom, snažím sa aktívne ich zapájať do celého procesu nakupovania. Nie vždy je to také idylické, ako sa môže zdať, občas som sa aj hanbila, aj som si potom doma poplakala, ale aj to je súčasť nakupovania...
Zrejme najhorším momentom nakupovania môže byť pre deti čakanie v rade pri pokladniach, najmä keď sa musí čakať dlho. Zvykli vás ľudia pustiť, keď vás uvideli stáť s dvojčatami, aby ste rýchlejšie vybavili nákup?
Chodíme väčšinou do malých obchodov, kde nezvykne stáť pri pokladni veľa ľudí, takže bývame druhí alebo tretí v rade. Zatiaľ mi detičky pomáhajú vykladať veci na pás, utekajú zaniesť košíky na miesto, a potom mi pomáhajú tovar baliť, takže nemajú čas nudiť sa. Samozrejme, nejde to vždy, niekedy sa im nechce a snažia sa štverať po tých závorách, čo oddeľujú jednotlivé pokladne, alebo mi opakujú, že už chcú ísť preč.
Ešte nikdy sa mi nestalo, že by ma niekto pustil dopredu, ani keď boli maličké bábätká a plakali. Myslím si, že je to jednoducho taká doba, človek myslí hlavne na seba.
Ďakujeme za rozhovor.