dvojčatá v zahraničí
26
www.dvojickovo.sk
TEHOTENSTVO
Na toto obdobie sme sa nesmierne tešili, a keďže pocity šťastia boli zmiešané aj s pocitmi strachu o detičky, rozhodla som sa zostať doma od začiatku tehotenstva. Bola to možnosť, ktorú som ihneď využila, keďže aj po finančnej stránke to bolo výhodné, dokonca lepšie, ako keby som pracovala.
Tehotenstvo som mala úplne bezproblémové a pohodové. Bola som neustále pod kontrolou, keď nie v nemocnici, tak u obvodného gynekológa. Nad výberom nemocnice som ani sekundu neuvažovala, volila som najväčšiu nemocnicu vo Viedni (AKH), pretože som chcela, ak by nastal akýkoľvek zdravotný problém u detí, aby bolo
o ne dobre postarané. Vo Viedni je dosť takých nemocníc, ktoré nemajú novorodenecké odd., a pri nejakom väčšom probléme sú deti prevážané do nemocníc vybavených novorodeneckým oddelením. Tiež sa tu dosť často preferuje pôrod v domácom prostredí za prítomnosti Hebamme – pôrodnej asistentky.
Až v raz jeden nádherný nedeľný večer mi odtiekla plodová voda...
do nemocníc vybavených novorodeneckým oddelením. Tiež sa tu dosť často preferuje pôrod v domácom prostredí za prítomnosti Hebamme – pôrodnej asistentky.
Až raz v jeden nádherný nedeľný večer mi odtiekla plodová voda...
PÔROD
Bolo to nečakané, manžel okamžite zavolal sanitku a do pár hodín boli naše pokladíky na svete a v mojom náručí. Pôrod bol vykonaný sekciou v 36. t. t. + 5. Máme dvoch nádherných, zdravých chlapcov, narodených v predvianočnom období – 21. 12. 2009: Lukas (2 120 g, 44 cm,
o 0:49 hod.) a Tobias (2 270 g, 44 cm, o 0:50 hod.).
STAROSTLIVOSŤ
V nemocnici som s chlapcami pobudla 6 dní, a keďže krásne priberali, boli sme prepustení domov. Doma ma čakala pomoc od rodiny, ktorá mi bola oporou, ale škoda, že len tri týždne. Na deti som bola od začiatku sama, samozrejme, musím vyzdvihnúť pomoc môjho manžela, ktorý je aj doteraz mojou veľkou oporou. Najviac som sa obávala zvládnutia povinných vyšetrení
u pediatra, keďže manžel prichádzal neskôr
z práce, a to nehovorím o tom, čo všetko mi prechádzalo hlavou pri predstave „choroby“. Viackrát mi bolo do plaču, lebo bol dosť problém, ako dopraviť deti k pediatrovi. Je to tu úplne iné ako na Slovensku, kočíky musia byť odstavené
v suteréne starého domu (bez výťahu) a deti bolo treba preniesť na rukách po schodoch, keď boli menší, tak lepšia možnosť vo vaničkách.
Nad výberom pediatra som premýšľala dlho, ale žiaľ, všetci pediatri majú ordináciu za spomínaných podmienok. Ale našťastie v 1. roku života detí mi veľmi pomohla dobrá kamarátka a kolegyňa, ktorá s nami absolvovala všetky vyšetrenia. Vďakabohu, neboli často chorí. Pediatra som po určitej dobe potom vymenila, uprednostnila som pediatra s dlhším pracovným časom, a čo je tu úplne super – ordinačné hodiny sú aj v popoludňajších hodinách. Využila som aj pomoc mobilnej detskej sestry, ktorá mi bola bezplatne k dispozícii po dobu 1 mesiaca, dvakrát do týždňa.
DOJČENIE
Po pôrode som hneď bola v prítomnosti mojich detí, ale keďže mi bolo veľmi zle (cca 10 hodín som len a len zvracala), nebola možnosť mať deti 1. deň pri sebe a ani by som to nezvládla. Od začiatku som si už v nemocnici, a neskôr aj doma, odsávala mlieko a bolo to nesmierne náročné, keďže chlapci nevedeli efektívne sať. Veľkou výhodou bola možnosť bezplatného zapožičania elektrickej duo odsávačky na dobu 3 mesiacov. Dojčila som 6 mesiacov, neskôr boli aj dokrmovaní umelým mliekom. Tiež je tu možnosť využiť poradenstvo laktačnej poradkyne, ktoré som ja síce nevyužila, ale dostalo sa mi dosť cenných rád od mobilnej detskej sestry.