príbeh
28
www.dvojickovo.sk
Dokonca vedel malé prebaliť, či obliecť. Pri kúpaní mal každý svoju úlohu. Keby som bola sama doma, tak neviem ako by to bolo. Pokiaľ som jednu kúpala, Riško dával pozor na druhú a Timka asistovala. Po okúpaní nasledovala výmena. Pokiaľ som vymenila vodu na kúpanie, Timka strážila a Riško sa už staral o okúpanú sestričku. Potom, keď som dojčila, tak jednu tíšil a Timka upratovala po kúpaní. Pokiaľ som dojčila druhú, Riško držal prvú, aby si odgrgla. Takto sme fungovali nie iba pri kúpaní. Ja som každý deň bola asi do polnoci či do jednej hore a starala sa o malé, pokiaľ ďalší členovia rodiny už spali. Navarila som na druhý deň, žehlila, upratala... urobila všetko potrebné, nakŕmila dvojčatá a šla spať. Ráno manžel vychystal deti do školy a zobral dvojčatá. Ja som dospávala noc. Vždy som si odstriekala materské mliečko, aby bolo na ráno. Ale tento režim sa vždy po určitej dobe obmieňal podľa toho ako dievčatá rástli.
Najhoršie obdobie bolo medzi rokom a rokom a pol. Dievčatá už vedeli behať,
v kočíku sedieť nechceli a každá šla iným smerom. Už som nemohla chodiť pre Timku do školy, na tréning, dokonca ani na nákup. Bola jeseň a nasledovala zima - obliekanie a choroby. Vážnejšie nám ochorela aj Timka, bola dvakrát v nemocnici a aj dvojčatá boli stále choré. Obliekanie trvalo veľmi dlho. Nákupy počas prechádzky už neprichádzali do úvahy. Zrazu sme nič nestíhali, syn to zneužíval a pohoršil sa
v škole, ja som už mala veľké bolesti chrbtice a nohy. Boli sme úplne vyčerpaní, vynervovaní, nevyspatí. Veru som si vtedy dosť poplakala. Na jar sa to začalo zlepšovať. Dcérke sa polepšilo, dvojčatá vyzdraveli, Riška sme znovu začali kontrolovať a slniečko nám dodalo energiu. A mne pomohli rehabilitácie. V lete sme dievčence odplienkovali a začali sa spolu hrať. Vtedy som znovu našla ten stratený čas. Začali sme s nimi chodiť na nákupy, už vedeli ako sa majú
v obchode správať, vonku vedeli, že nesmú vybehnúť na cestu, samy sa učili papkať. Už bude len lepšie - tak si hovorím.
Musím ale skonštatovať, že mnohé veci, ktoré som pri jednom dieťati ani len neriešila, boli zrazu pri dvojčatách problém - jedenie, spoločný režim, uspávanie, choroby a hlavne učenie na nočník. Mali sme kúpené vecičky, ktoré sme pri starších deťoch nemali, ako lehátko, v ktorom som nohou hojdala jedno bábo, pokiaľ som to druhé dojčila, nosič, popruhy, hrací kolotoč nad kolísku.
A riešite veci ako je lakomosť a žiarlivosť dvoch rovnako zmýšľajúcich detí. Nie jedno staršie a druhé o niečo mladšie, ale vekovo úplne rovnaké. Musíte ich naučiť ako sa deliť
o hračky, ktoré sú skoro vždy len po jednom kuse. Problém tiež nastal, keď mali rok a Nelka chcela spať dvakrát za deň a Emmka iba raz. Spali sme celý deň. Doobeda Nelka, potom Emmka a znovu Nelka. A ja som nič neurobila a nikam som sa nedostala. Po dvoch týždňoch som si povedala, že stačilo a musela som to upraviť. Pri jednom dieťatku je to vlastne jedno. Prispôsobíte sa.
Bolo úplne super, keď sa narodili dvojčatá a každý náš kamarát, ktorý prišiel, priniesol niečo deťom. Väčšinou to bolo praktické oblečenie a veľký balík plienok
s komentárom: „... toto sa vám určite zíde“.