Dvojičkovo 4/2016 | Page 33

Výchova chlapcov výchova 33 najbližšie stretneme, odvetil som, že sa uvidí. A tak sme sa nevideli aj dva týždne, a to sme bývali tri paneláky od seba. Až sme sa jedného dňa prestali vídať úplne. Ako bola prvá tvrdá, druhá bola mäkká. Až s treťou priateľkou sme mali harmonický vzťah. Nik nebol vyššie, nik nikomu nerozkazoval, učili sme sa navzájom. Keď sa spätne pozriem na to obdobie, hovorím si, že najbezprostrednejšie vzťahy plné lásky môže človek zažiť hlavne v mladosti, lebo mladí majú otvorené srdcia, nie sú v nich strachy, že ich chce niekto zneužiť. A potom až okolo štyridsiatky, keď sa zasa ľudia zobúdzajú z umelého spánku, do ktorého ich uviedla rovnako obalamutená spoločnosť. Nastáva čas na sebaspoznávanie, pochopenie svojho konania, hľadanie súvislostí, prečo sme, akí sme, prečo sa nám niečo stalo a iné sa stále opakuje, čo si máme z jednotlivých skúseností zobrať, čo na sebe opraviť či v sebe dostavať, alebo zbúrať. Takže v mojom prípade sa dá jednoznačne povedať, že som trpel následkami absencie mužského vzoru v detstve. Okolo osemnástky som bol nezvládnuteľný rocker, moja mama chodila do školy ako na hodiny klavíra. Kde sa dialo niečo „ zlé“, tam som bol. Bol som výstredný, drzý, nespútaný, z čoho vzišlo toľko lotrovín, že by vydali na dve knihy. A ja som pritom iba kričal: „ Potrebujem niekoho, kto mi ukáže hranice.“ Chýbal mi otec, ktorý by sa mi venoval, nastavil mantinely a vysvetlil chlapské veci. A vidíte, nakoniec sa mi po štyridsiatke dostalo od jednej čitateľky takéhoto vyznamenania: „ Na múdrosť, intuíciu a iracionalitu, ktorú z vašich kníh cítiť, som zvyknutá skôr u žien. Ak máte dar v pohode prežiť v tejto spoločnosti, uživiť svoju rodinu plus hore spomínané, je to z môjho pohľadu vzácna kombinácia. Moje mužské okolie pozostáva zväčša z technokratov, materialistov, logikov a praktikov, ktorých takéto vnímanie seba a sveta dráždi alebo mu vôbec nerozumejú.“ Kozmické vedomie si ma proste upieklo do tejto formy. Chcelo ma mať presne takého, aký som. A tak z obyčajného chlapca vyrástol muž, ktorý zahodil strachy a začal písať všetko, čo mu zvestuje srdce. Nerobí rozdiel medzi láskou a penisom, lebo pochopil, že všetko pochádza od Otca a nepekné nálepky lepia po svete výhradne iba ľudia.
Ženy sa prebudili, je to mohutný proces, ktorý už nik nezastaví. Čaká sa na chlapcov a chlapov, aby sa z nich stali skutoční muži chápajúci ženský svet, nehanbiaci sa za slzy a otvorenosť srdca. Zabudnime na agresívneho, ctibažného a emocionálne chladného muža včerajška. Zostaňme rozhodní, pevní, cieľavedomí, ochranárski, plus k tomu ešte otvorme svoje mužské srdcia do lásky. Chlap zajtrajška si nestojí len za slovom, ale aj za láskavosťou, ktorou žehná svoju manželku i deti. Ďakujem za každého muža, ktorý sa prácou na sebe pretvorí v Chlapa. Ďakujem za všetkých chlapčekov, čo raz vďaka týmto Chlapom vybudujú pre svoje rodiny nádherné paláce, v ktorých budú chrániť Matky a spoločne v nich vychovávať Deti zajtrajška. Nech sa všetky ľudským svetlom ožiarené pevnosti premenia na rodinné chrámy lásky. Ďakujem.
www. dvojickovo. sk