dvojčatá v zahraničí
mamička, som si ani nevedela
predstaviť, čo ja s chlapcami budem robiť! Ako sa s nimi hrať futbal, učiť chlapské veci atď. (Che,
che, akoby na to druhé mamičky
mali kúpenú knihu z tuzexu!)
prážal ryby, a tak som sa nedostala
k mojej, lebo už bol môj nos plný
z ich... a doteraz je plný. Kvety pomarančovníkov? Niekedy krásna
vôňa je aj doteraz pre mňa príčinou
zdvíhajúceho sa žalúdka!
Moje tehotenstvo
Prípravy
Chlapčekovia rástli a s nimi aj ich
podnájom, pôvodne plánovaný
na deväť mesiacov či 40 týždňov.
Mnohí, keď po otázke, čo to bude,
a odpovedala som (hrdo), že dvojičky, sa ma pýtali, či im poviem
recept na dvojičky... No neviem,
ako u vás, my sme ich „uvarili“
v horúcej láske a sladkej túžbe!
Začínala sa jeseň... Tu si jej príchod
človek všimne len tým, že konečne po dvoch, troch mesiacoch
začne pršať a hocúce pekelné teplo sa zmení na príjemné teplo...
a ja v 32. t. t. naozaj ako pavúčik
– tenká noha, ruka, len brušino
obrovské (nemusíte mi tvrdiť,
že nie, videla som sa každý deň
k čomu to pripísať, vymenila som
obliečky (myslela som, že je to
nimi), iné mi nenapadlo, lebo nič
iné som v mojom živote nemenila.
V nemocnici
Dňa 23.10. som bola objednaná
na ultrazvuk... ešte som sa pýtala
doktora, koľko je dobré, aby mali
min. dvojičky, aby nemali problémy na našom svete. Hovoril, že
najmenej 2 kg. Michalko ešte nemal 2 kg. Po ultrazvuku som išla
k mojej doktorke, u ktorej som
mala rodiť. Medzi rečou som jej
spomenula to nočné svrbenie
pokožky. Zobrala mi krv, že sa
pozrie, čo to je a ešte večer mi zavolá. Tak aj bolo, večer zavolala a
povedala, aby som prišla ráno do
nemocnice, doniesla aj pyžamo a
papuče, že ma popozorujú, lebo
to svrbenie bola reakcia pečene
na vysokú hladinu hormónou a
začala vylučovať soli pod kožu.
Ja som, samozrejme, spanikárila,
nikomu sa nechce dobrovoľne do
nemocnice!
Ráno som tam nacupitala... Dali
ma na izbu, zmerali tlak a krátila
som si čas zoznamovaním sa so
spoluležiacimi ženami... prišiel aj
večer.
Predčasný pôrod
Babičky ma zastavovali a priali mi
(v preklade) šťastnú slobodu/oslobodenie... Všelijako som si predstavovala, ako k tomuto prianiu prišli.
Ja som bola rada s mojimi drobuliatkami v brušku, pod mojím srdcom...
Prišlo leto, ktoré sa pomaly chýlilo
ku koncu, a ja som si tehuľkovanie
užívala s radosťou, ale aj s obavami – to sa z jednej odvážnej žienky stal strochopud. Hrôza bola pre
mňa päťdesiatka na tachometri,
nočné hlučné motorky či hulákajúca hudba z áut mládencov. Nastali
aj zmeny. Hocijaké jedlo, ktoré mi
nevoňalo, bolo pre mňa varovaním,
že môj žalúdok nesúhlasí a ani moji
chlapci pod srdcom. Ako natruc
každý týždeň niektorý sused vy-
64
v zdrkadlení vo výkladoch! ), som
rozmýšľala, kto to vydrží viac. Ja,
či oni...? Cítila som, že sa tam tlačia, a mňa pri tom bolelo naozaj
všetko! Jeden hlávku v pľúcach,
druhý si dupal po mojich črevách... Obaja si sedkali, ani ich nenapadlo sa otočiť k „východu“, čo
zmarilo moje sny, že budem rodiť
prirodzene, keďže ak sa neotočia do
28. t. t., potom už ťažko. Niečo mi
šepkalo, aby som si prvú výbavu do
nemo