dvojčatá v zahraničí
Hneď po troch mesiacoch vzťahu
mi ponúkol, či by som chcela ísť
s ním do Atén, keďže ako vojak
z povolania bol prevelený do špeciálnej jednotky v Aténach..., aby
sme tam spolu žili.
No priznám sa, moja reakcia nebola
ako z filmu... Nebola som natešená a
unesená, nehodila som sa mu okolo
krku, nevyhodila nohy do vzduchu
a nelietala mi sukienka vo vetríku...
Myslela som na to, že tým treba zanechať Slovensko, priateľov, zamestnanie, tradície atď., prispôsobiť sa
tomuto prostrediu, naučiť sa jazyk,
ktorý sa mi v tom čase zdal naozaj
nie moc ľahký a k tomu sama v Aténach s mužom, ktorého nepoznám
dôkladne? Čo ak bude nasledovať
sklamanie a ja prídem domov a budem opäť začínať odznova??!! Mala
som 34, nie 20, už mi dobrodružstvá
nezvyšovali adrenalín...
začínali naozaj od začiatku, čo ma
mrzelo, že na Slovensku som mala
všetko v byte zariadené, no bolo
by nákladné doniesť to sem. Tak sa
pralo v rukách (spolu aj on, aj ja)...
bola práve zima, tu síce snehu niet,
no vlhkosť taká, že veľakrát mi oprané veci na šnúre schli tak dlho, že
zatuchli a bolo ich treba prať znovu.
Náš prvý prírastok bola chladnička.
Na jar som išla do školy z úradu
práce, ktorý organizuje pre cudzincov jazykový kurz. Trval tri mesiace,
každý deň, 6 hodín, okrem víkendu. Kurz bol pre pokročilých, ja som
vedela len „dobré ráno, dobrý deň“,
tak bola sranda, no zachránil ma
spolužiak, ktorý vedel po anglicky
a vždy mi preložil to najdôležitejšie,
poprípade som si odfotila tabuľu
a ukázala manželovi doma (lebo
bolo treba lúštiť písmo lektora,
keďže písal ako kocúr a iným štýlom písma, ako som sa ja samouk
Odchod do Grécka
naučila). No základom bolo, že som
Urobili sme kompromis... Kým sa pojala gramatiku, kurz ukončila a
on pripravoval na odchod do Atén postupne som začala komunikovať
a zabýval sa tam, ja som sa vrátila s manželom namiesto angličtiny
na Slovensko, pokračovala v za- po grécky...
mestnaní a nechali to na čas, nech Niekedy sme sa nasmiali nad moten rozhodne, čo bude s nami... jimi skomoleninami, napr. komár
a na naše city – ako dozrejú, boli sa povie konúpi a karfiol kunusme v spojení cez Skype... Ja som pidi, tak som mu raz do telefónu
sa viac-menej pokúšala o to, aby hovorila, že som mu pripravila zasom mala viac dôvery a uverila, pečeného komára. Alebo naopak,
že tento muž je naozaj skutočný, že ma poštípal karfiol.
teda taký, ako ho vidím... a že sa to
nezmení... K odvahe mi dopomo- Nástup do
hol môj najlepší priateľ, ktorý mi je zamestnania
ako otcom. On ho videl na Skype, Zamestnala som sa sezónne
hovoril s ním a povedal mi, že ten- v jednom prepychovom hoteli
to chlapec je dobrý človek a ne- ako chyžná... tak tam tiež bola
musím sa obávať! Takže som dala moja slávna gréčtina úsmevná,
na neho v znení: ak nepôjdem za keďže hneď v prvý deň pri zaúčaním a neskúsim, ako je to žiť spolu ní som bola poslaná pozrieť, či sa
a spoznať sa viac,