výchova
Vidím to, keď sa poobede vraciam z práce domov, ako sú deti
nalepené na oknách, doslova a
do písmena im tečú sliny, skáču
dva metre, čo sú také rady, že
ide tato. Čakajú, že pre ne vymyslím nejakú bláznivinu, a pre
mňa je to zasa výzva, aby som
niečo vyhútal a nenudili sme sa.
Podobne je to, keď som s nimi ja
a domov sa vracia mama. Potrebujú obe energie, pocit naviazanosti a lásky je tá najdôležitejšia
strava pre ne.
Viete, celé je to za vlasy pritiahnuté, keď sa na to človek pozrie
s čistým srdcom. Deti nepotrebujú
drahé hračky ani extrémne zážitky. Tým sa musí kŕmiť vyprahnutý
moderný človek, lebo jeho vnútro
baží po čoraz väčších dávkach zážitkov. Preto jachty, vírivky, kone,
drahé hotely, rýchle autá, prostitútky a džigolovia, alkohol či reálne drogy. Ľudia sa vzdialili svojim
vnútram, a tak sa oklamaní snažia
získať šťastie vonkajšími vplyvmi.
Ale všetci osvietení, šťastní a stíšení ľudia dosiahli harmóniu sami
cez svoje vnútra.
Deťom do šesť rokov stačí lúka,
les, potok, kozmos chrobače,
mušky, kroviny, stromy, huby,
pne, popadané konáre... jednoducho príroda. Vždy sa teším na
leto. Postavíme si na dvore stan a
budeme tam aj v noci spať. Kam
sa hrabe najdrahšia dovolenka na
Maldivách proti životu Indiánov.
Nechajte deti preskúmať babkin
dvor plný slepačincov, park s hojdačkami, susedovu rozostavanú
stavbu domu, kopec hliny, hrdzavý fúrik, obyčajnú štrkovú cestu,
pole za sídliskom, ihrisko s lavičkami a budú lapať dych.
Jedno leto som zobral Ráchel do
krosien so zámerom, že jej ukážem hrad na Znieve. Nosieval
som ju ako batoľa v popruhoch,
4/2015
takže nalodenie prebehlo bez
protestov. No len čo sme vošli do
lesa a začal som sa potiť na cestičke, vrtela sa a čoraz viac mi dávala
najavo, že sa nudí a mám spraviť
zmenu. Pridal som do kroku, ale
nič to nebolo platné. Tak som
ju na najbližšej zákrute vybral
z krosien. Mala vtedy asi rok, no
už celkom dobre chodila. Len čo
bola slobodná, za tri sekundy si
našla konárik a začala ním zhŕňať
na ceste kamienky. Bola šťastná.
Dychčal som a popritom som ju
pozoroval. Kľačala tam v sukienke
a vysielala mi: „Ocinko, kvôli mne
sa nemusíš toľko namáhať. Aha,
mne stačí cestička a pár kamienkov. To ty si si vymyslel dobyť
vrchol, ale pre mňa je vrcholom
časť tohto chodníka.“
Kamarátka, veľká turistka, ktorej
som to rozpovedal, mi povedala,
že musím vydržať a dieťa si na to
zvykne. Aj si v tých krosnách pospí
a takto v nej vybudujeme vzťah
k horám. Nemyslím si to. Ako malý
som mal neustále problémy s dýchacími cestami, takže som často
navštevoval rôzne liečebne, kde
s nami večne chodili na prechádzky do hôr. Bolo toho tak veľa, že
„čaro znechutených túr“ som
musel preťať až ako tridsaťroč-
ný. Radšej si k deťom zavoláme
kamarátku, zaplatíme opatrovateľku alebo ich zanesieme na pol
dňa k starým rodičom, aby sme si
so ženou túru poriadne užili sami
bez detí. Naučili sme sa nepliesť
dospelácke ciele s detskými. Keď
to budete chcieť spojiť, nebude
nakoniec spokojný nik.
Deti túžia v prvom rade po vás,
lebo ste živí! Hýbete sa, smejete,
viete im pustiť hudbu a tancovať
s nimi, krútiť ich vo vzduchu, naháňať ich, hojdať, skrývať sa im,
ukazovať im včelu v kvete a vysvetľovať, že bez nej by nebol
sladký medík, ani život na planéte. Toto nedokáže nijaká hračka
na svete, ony to vedia od narodenia, tak prečo my o tom musíme
čítať knihy? Ľudia, prešiel som
kus sveta a deti v niektorých kútoch zeme nemali žiadne hračky,
no boli šťastné. Nikdy nezabudnem, ako sme so ženou večerali
v jednom vietnamskom meste a
tri deti, ktorých rodičia kúsok od
nich sediac na zemi predávali na
ulici turistom plastové hračky, sa
hodinu hojdali na palmovom liste! Koľko smiechu, radosti, prirodzenosti a tak potrebného pohybu pre detské srdcia. Balet lásky,
symfónia veselosti, smiech Boha
cez žiariace oči ratolestí zeme.
Je to veru tak, čo sa pre vaše oči
zdá nezaujímavé, to sa pre detský zrak javí ako desiatka nových
planét. Dajte sa nimi zobrať za
ruky, uvoľnite sa, nechajte prácu
za dverami kancelárie či fabriky,
staňte sa deťmi a zažijete s nimi
pravé šťastie. Neplatí sa zaň, je
zadarmo! Nepotrebujete toľko
peňazí, koľko si myslíte. Systém
vás oklamal, nastavil si vás, aby
mal z vás otrokov. Keby boli ľudia
odvážni, pustili by jeden príjem
a ušetrený čas venovali svojim
potomkom, potom by po rokoch
57