rozhovor
Asi aj na Slovensku je známy seriál, ktorý natočila
Česká televízia o tejto rodine (http://www.ceskatelevize.cz/porady/10655291123-patercata/video/).
V ňom bolo vidieť aj priebeh a vývoj našich vzťahov. To, čo sa odohralo po tom, čo vyšiel článok na
iDnes, bolo pre mňa nepochopiteľné – nepovedala som nič, čo by nebola pravda a čo by v seriáli
nebolo vidieť. Takmer hysterickú reakciu zo strany
Romea.cz a MPSV som doteraz nepochopila...
Zozačiatku nikto nemal potuchy, ako rodine pomôcť,
tak som sa snažila koordinovať pomoc ako od ľudí (rôzne zbierky oblečenia, dary, sponzorské dary, verejná
finančná zbierka), tak od štátu a miestnej samosprávy
(pridelenie bytu, získanie opatrovateliek, mimoriadna
okamžitá pomoc atď.).
Príliš som sa do pomoci ponorila (bolo to spôsobené aj
mojou rodinnou situáciou, keď som si prostredníctvom
pätorčiat kompenzovala stratu manžela) a neudržala
som si odstup a hranice. Pracovala som podobne, ako
som zvyknutá na báze svojpomocnej skupiny – dávať
rady zo skúsenosti a priateľstva, sprevádzať a pomáhať.
Bohužiaľ, rodina sa začala viac spoliehať na mňa
ako na seba. Keď som si to uvedomila a snažila sa to
10
zmeniť, zrazu som im nerozumela a dostatočne nepomáhala. Zistila som, že ide o rodinu iného etnika,
s ktorou sa musí pracovať inak. Túto skúsenosť som
doteraz nemala a tvrdo som narazila.
Bola to pre mňa obrovská skúsenosť ako po stránke
odbornej (prvé žijúce pätorčatá), tak aj po tej vzťahovej. Predsa len som s rodinou prežívala rok a pol
všetko dobré i zlé, snažila sa im pomáhať a viesť ich,
ale, bohužiaľ, naše cesty sa nakoniec rozišli.
V novembri 2014 ste prednášali na 3. medzinárodnej konferencii o dvojčatách v Olomouci
a hneď nato ste sa zúčastnili kongresu o dvojčatách v Budapešti. Čomu sa venovala najväčšia pozornosť na týchto konferenciách a čo
vám to prinieslo?
Olomoucká konferencia
bola taká „domácka“, po
organizačnej stránke išlo
opäť o svojpomoc (toľko
úžasných domácich koláčov a buchiet som dlho
nevidela :-)), program bol
zaujímavý, ale viac-menej
úzko zameraný.
Ako som už spomenula,
u nás chýbajú validné odborné výskumy. Sme teda
vďační aspoň za to, že stále pribúdajú ľudia, ktorí sa
témou dvojčiat zaoberajú
a ktorí prezentujú na našich konferenciách.
Zahraničné kongresy (zúčastnila som sa vlani už
druhého) sú oveľa monumentálnejšie, konajú sa v luxusných hoteloch (samozrejmosťou je konferenčný poplatok), trvajú niekoľko dní (spravidla 3 – 5) a sú sprevádzané kultúrnym
programom (výstavy, premietanie tematických filmov,
vystúpenia dvojčiat a pod.).
Okrem ústnych prezentácií sú bežné aj prezentácie
posterové s možnosťou diskusií s odborníkmi k jednotlivým panelom.
www.dvojickovo.sk