Keď dvakrát dva sú naozaj štyri, alebo dvojčatá po druhýkrát
Mnohé mamičky musia prijať neveriace. Neskutočne vďačná
skutočnosť, že detičky budú na- som mojim rodičom, ktorí sa
raz dve. Aké pocity ste prežívali, k tomu postavili veľmi pragkeď ste sa dozvedeli, že budete
mať opäť dvojčatá?
Priznávam sa, že to bol dosť
veľký šok. Prvé dvojčatá mali
sotva dva roky, obdobie, keď
sa konečne nejako hrabete
z najhoršieho a predstava, že to
budeme celé zažívať znova, nás
v prvom momente veľmi nepotešila. Keďže sme obaja kresťania, prijali sme to „nadelenie“
ako Božiu vôľu pre náš život, navyše sme veľmi silno presvedčení, že deti sú radosť a požehnanie. Len sme skrátka nečakali, že
tej radosti bude naraz tak veľa.
Aké bolo vaše prvé tehotenstvo s dvojčatami a v čom bolo
iné v porovnaní s tým druhým?
Prvé tehotenstvo nebolo úplne bezproblémové, opakovane
som krvácala, ku koncu som
bola hospitalizovaná pre nedostatočnosť krčka, ukončené
bolo v 36. t. t. + 6 akútnou sekciou kvôli preeklampsii. Druhé
bolo subjektívne oveľa horšie
v tom, že som celý čas vracala,
nebola ani možnosť si oddýchnuť, pretože som behala okolo dvojročných dievčat. Vážne
komplikácie sa nám však, chvalabohu, vyhli a druhé dievčatá prišli na svet opäť sekciou
v 37. t. t. + 4 úplne zdravé.
Ako túto skutočnosť – dvakrát
dvojčatá, prijal váš manžel a
okolie?
S manželom sme spoločne prežívali, že je lepšie mať detí viac,
ako človek očakával, než menej, ako by si bol želal. Jemu
však, samozrejme, robili väčšie
starosti praktické veci ako auto
alebo bytové usporiadanie. Reakcie okolia boli vcelku vtipné a
rozhovor
staršie dievčatá si zvykli, že
stále ich máme rovnako radi, a
všetko začalo fungovať.
maticky a maminka mi svojím heslom „zvládli sme to raz,
zvládneme to aj po druhýkrát“
nesmierne pomohla.
Ten prvý rok so štyrmi deťmi
do troch rokov bol však celkovo dosť náročný, vždy keď sme
ja alebo môj manžel ochoreli
alebo vypadli z rodinného koloAk si spomeniete, ktoré chvíle toča, bolo to veľmi poznať. Funboli pre vás také najťažšie?
govali sme naplno, nemali sme
Určite prvé týždne po pôrode žiadne rezervy, ktoré by sme
druhých dievčat. Každá ma- v prípade potreby mohli využiť.
mička dvojčiat pozná ten kolotoč prebaliť-nadojčiť-odvá- Tie staršie dievčatá už navštežiť-odsať-dokŕmiť-uspať, ktorý vujú materskú školu. Aký bol
točíte vo dne v noci. Našťastie ich nástup do škôlky?
som mala dosť mlieka, takže Pozvoľný. Po narodení mladších
odsatým mliekom kŕmil v noci dievčat chodili staršie na dve
z fľašky aj môj muž, striedali sme hodiny doobeda do lesnej škôlsa na zmeny, aby sme to nejako ky, nikam inam chodiť nechceli,
prežili. Aj tak sme zriedka spali ešte potrebovali byť s nami a
viac ako dve hodiny v kuse.
my sme to rešpektovali.
Pre staršie dievčatá to bol, samo- Prvý rok aj niečo som teda mala
zrejme, šok, asi prvé tri mesiace väčšinou doma všetky štyri. Keď
sa správali veľmi netypicky, skú- mali potom staršie dievčatá štyšali nové hranice, uisťovali sa ri roky, nastúpili do lesnej triedy
o našej láske. Pamätám si, že v štátnej škôlke a neskutočne
som niekoľkokrát len sedela rýchlo sa adaptovali, chodia tam
v kresle a plakala od vyčerpa- rady a ihneď prejavili želanie
nia. Ale potom to nejako pre- tam aj spať. Mám pocit, že na to
šlo, bábätká začali lepšie spať, postupne dozreli, a som rada, že
nebolo potrebné dokrmovať, sme to nesilili, hoci niekedy bolo
začali aj v noci dlhšie spať, náročné mať ich doma.
www.dvojickovo.sk
7