Dvojičkovo 3/2016 | Page 47

( Ne ) pripravení na manželstvo 6 . časť – Chcete byť manželia alebo súperi ?
vzťahy
47 vzájomnú úctu , dopriať si pocit slobody , byť úprimní ... – a keby som mal všetko vymenovať , tak zapíšem ešte pár stránok . Podstatné je niečo iné ako vymenovávať druhy nespokojnosti . Dôležité a krásne je to , že všetky (!) tieto manželstvá sa môžu zmeniť na veľmi pekné a harmonické , v ktorých sa obaja manželia budú cítiť veľmi dobre , spokojne a slobodne . Žiaľ , zatiaľ je to tak , že až v manželstve sa každý učí žiť spoločne , učí sa porozumeniu , prichádza na to , že treba formovať aj seba samého a učí sa skutočne milovať svojho partnera , rodinu a život . Je to oveľa neskôr , ako by malo byť , ale aj tak je to optimistická a rozumná možnosť . Druhou možnosťou sú manželia / manželky , ktorí už nemajú záujem a ani nechcú niečo meniť . Budú požadovať od druhých , aby ich brali takých , akí sú ( čiže aj s vážnymi chybami ), pretože im sa jednoducho nechce upraviť svoje vlastnosti , ani meniť chybné názory a návyky . Prekvapivo nechcú – odmietajú rozumieť tomu , koho milujú ( vlastne – milovali ...). Oni poznajú len pojem „ JA “ – nič viac pre nich neexistuje .
Ani by ste neverili , koľko manželov žije spolu , ale pritom sa vôbec nevnímajú ako celok . Každý z nich žije uzamknutý v sebe , vo svojom presvedčení o „ mojej a tvojej “ pravde , bez snahy rozdávať radosť a tešiť sa z prítomnosti toho , koho milovali a kto miloval ich . Vôbec nepochopili , čo urobili tým , že si sľúbili vernosť a lásku . Každý iba bezducho prijal : „ áno , navždy spolu v dobrom aj v zlom “..., ale skoro nikto nevie , čo to znamená . Treba priznať , že aj tento sľub sa vysvetľuje len polovičato a polovičato ho mnohí aj prijmú . Navonok sú manželia , majú vzťah – ale žijú ako TY a JA . Žiadne „ MY sme “. Nemôžu predsa vytvoriť niečo , keď nevedia , ako a aký to má význam . Aj to je dôvod , prečo sa väčšina manželov nevníma ako celok , v ktorom radosť a dobrý pocit jedného , cíti aj ten druhý – a kde to má byť rovnaké aj s pocitmi bolesti . V praktickom živote pozná tieto slová asi každý , ale kto tak skutočne aj žije ? Možno len pár ľudí ... a niektorí už len spomínajú na ten pocit spolucítenia a spriaznenosti duší ešte z čias , keď videli a cítili radosť človeka , ktorý im urobil radosť darčekom , nezištnou pomocou či slovným povzbudením . Bolo to úprimné , čisté a plné lásky . Ale kam to neskôr zmizlo ? Prečo to jeden druhému prestal dávať ? ( Viem prečo ..., ale to by som odbočil ...) Jedno je isté : ľudia vedia , ako má vyzerať skutočná láska ..., poznajú aj pocit spriaznenosti duší pri spolucítení radosti i smútku . Lenže používajú to len ako krátku reklamnú ukážku , ktorá sa po „ odvysielaní “ stratí v nedohľadne a opäť sa použije len pre nové publikum . Samozrejme , zase iba nakrátko . Nemáme to v sebe vžité , pretože tento svet nás vedie k iným „ hodnotám “. Pominuteľným , plytkým a sebeckým . Ľudia začínajú byť sebeckí aj v manželstve . Porovnávajú : kto viac prispel , kto viac urobil , kto múdrejšie rozhodol , kto má pravdu , komu treba dokázať , že má hlúpejšie názory , kto je v dome pánom ... – až zo seba urobia najväčších súperov , ktorých zápas má trvať až do konca ich života . Je to rýdzi prejav nevedomosti – ba až ľudskej úbohosti – no aj tak sa všetci pokladajú za múdrych a za schopných
milovať . Skutočná láska je však o niečom inom . Každý z manželov by si mal dať otázku : Načo sme vytvorili rodinu – na to , aby sme sa mali s kým večne hádať a súperiť , alebo aby sme si pomáhali a urobili si zo života radosť ? Nikto nás neučil plakať a smiať sa ( cítiť ) – a predsa to všetci vieme . Rovnako tak nás nikto neučil , ako prejaviť lásku a precítiť radosť druhého – a predsa sme to vedeli použiť . Čo tak oprášiť svoje srdcia a dať svojej mysli nový cieľ ? Neverte tomu , že ten druhý to nechce . Chce to . Iba to možno vzdal , alebo tiež nevie , ako to urobiť – ako nájsť cestu k spokojnosti a porozumeniu . Je pochopiteľné , že všetci môžu na chvíľu stratiť cestu pod nohami – ale ak nestratili cieľ , tak vždy je možnosť spýtať sa na cestu a potom zažiť to , čo sa jednému nikdy nepodarí . Je to vždy oveľa rozumnejšie , ako večné a nezmyselné súperenie .

TIP :

Ak sa chcete dozvedieť viac o vzťahoch , odporúčame knihu
Partnerské vzťahy od autora tohto článku Miroslava Farkaša .
www . dvojickovo . sk