( Ne) pripravení na manželstvo 6. časť – Chcete byť manželia alebo súperi?
vzťahy
47 vzájomnú úctu, dopriať si pocit slobody, byť úprimní... – a keby som mal všetko vymenovať, tak zapíšem ešte pár stránok. Podstatné je niečo iné ako vymenovávať druhy nespokojnosti. Dôležité a krásne je to, že všetky(!) tieto manželstvá sa môžu zmeniť na veľmi pekné a harmonické, v ktorých sa obaja manželia budú cítiť veľmi dobre, spokojne a slobodne. Žiaľ, zatiaľ je to tak, že až v manželstve sa každý učí žiť spoločne, učí sa porozumeniu, prichádza na to, že treba formovať aj seba samého a učí sa skutočne milovať svojho partnera, rodinu a život. Je to oveľa neskôr, ako by malo byť, ale aj tak je to optimistická a rozumná možnosť. Druhou možnosťou sú manželia / manželky, ktorí už nemajú záujem a ani nechcú niečo meniť. Budú požadovať od druhých, aby ich brali takých, akí sú( čiže aj s vážnymi chybami), pretože im sa jednoducho nechce upraviť svoje vlastnosti, ani meniť chybné názory a návyky. Prekvapivo nechcú – odmietajú rozumieť tomu, koho milujú( vlastne – milovali...). Oni poznajú len pojem „ JA“ – nič viac pre nich neexistuje.
Ani by ste neverili, koľko manželov žije spolu, ale pritom sa vôbec nevnímajú ako celok. Každý z nich žije uzamknutý v sebe, vo svojom presvedčení o „ mojej a tvojej“ pravde, bez snahy rozdávať radosť a tešiť sa z prítomnosti toho, koho milovali a kto miloval ich. Vôbec nepochopili, čo urobili tým, že si sľúbili vernosť a lásku. Každý iba bezducho prijal: „ áno, navždy spolu v dobrom aj v zlom“..., ale skoro nikto nevie, čo to znamená. Treba priznať, že aj tento sľub sa vysvetľuje len polovičato a polovičato ho mnohí aj prijmú. Navonok sú manželia, majú vzťah – ale žijú ako TY a JA. Žiadne „ MY sme“. Nemôžu predsa vytvoriť niečo, keď nevedia, ako a aký to má význam. Aj to je dôvod, prečo sa väčšina manželov nevníma ako celok, v ktorom radosť a dobrý pocit jedného, cíti aj ten druhý – a kde to má byť rovnaké aj s pocitmi bolesti. V praktickom živote pozná tieto slová asi každý, ale kto tak skutočne aj žije? Možno len pár ľudí... a niektorí už len spomínajú na ten pocit spolucítenia a spriaznenosti duší ešte z čias, keď videli a cítili radosť človeka, ktorý im urobil radosť darčekom, nezištnou pomocou či slovným povzbudením. Bolo to úprimné, čisté a plné lásky. Ale kam to neskôr zmizlo? Prečo to jeden druhému prestal dávať?( Viem prečo..., ale to by som odbočil...) Jedno je isté: ľudia vedia, ako má vyzerať skutočná láska..., poznajú aj pocit spriaznenosti duší pri spolucítení radosti i smútku. Lenže používajú to len ako krátku reklamnú ukážku, ktorá sa po „ odvysielaní“ stratí v nedohľadne a opäť sa použije len pre nové publikum. Samozrejme, zase iba nakrátko. Nemáme to v sebe vžité, pretože tento svet nás vedie k iným „ hodnotám“. Pominuteľným, plytkým a sebeckým. Ľudia začínajú byť sebeckí aj v manželstve. Porovnávajú: kto viac prispel, kto viac urobil, kto múdrejšie rozhodol, kto má pravdu, komu treba dokázať, že má hlúpejšie názory, kto je v dome pánom... – až zo seba urobia najväčších súperov, ktorých zápas má trvať až do konca ich života. Je to rýdzi prejav nevedomosti – ba až ľudskej úbohosti – no aj tak sa všetci pokladajú za múdrych a za schopných
milovať. Skutočná láska je však o niečom inom. Každý z manželov by si mal dať otázku: Načo sme vytvorili rodinu – na to, aby sme sa mali s kým večne hádať a súperiť, alebo aby sme si pomáhali a urobili si zo života radosť? Nikto nás neučil plakať a smiať sa( cítiť) – a predsa to všetci vieme. Rovnako tak nás nikto neučil, ako prejaviť lásku a precítiť radosť druhého – a predsa sme to vedeli použiť. Čo tak oprášiť svoje srdcia a dať svojej mysli nový cieľ? Neverte tomu, že ten druhý to nechce. Chce to. Iba to možno vzdal, alebo tiež nevie, ako to urobiť – ako nájsť cestu k spokojnosti a porozumeniu. Je pochopiteľné, že všetci môžu na chvíľu stratiť cestu pod nohami – ale ak nestratili cieľ, tak vždy je možnosť spýtať sa na cestu a potom zažiť to, čo sa jednému nikdy nepodarí. Je to vždy oveľa rozumnejšie, ako večné a nezmyselné súperenie.
TIP:
Ak sa chcete dozvedieť viac o vzťahoch, odporúčame knihu
Partnerské vzťahy od autora tohto článku Miroslava Farkaša.
www. dvojickovo. sk