Dvojičkovo 3/2015 | Page 24

škôlka Stávajú sa aj ojedinelé prípady, keď dvojčatá nenastúpia do materskej školy spolu, čo nemusí byť niekedy zámerom. Vieme veľmi dobre, aký je v posledných rokoch problém s prijatím detí do škôlky, zvlášť keď potrebujeme dať do škôlky naraz deti dve. Mnohokrát sa dokáže nájsť ešte jedno miesto pre dieťa, ale pre dve to už môže byť problém. Preto sa môže stať, že vám do škôlky (resp. do jednej triedy) nezoberú obe deti, rozdelia ich do dvoch tried alebo každé vezmú do inej škôlky. Rodičia sú potom sklamaní a nevedia, čo robiť. O túto skúsenosť sa podelila aj jedna mamička dvojčiat, ktorej deti do škôlky síce vzali, ale každé muselo nastúpiť do inej triedy: „Naše trojročné dvojčatá Nelka a Peťko nastúpili do MŠ už v priebehu školského roka, teda deň po dovŕšení svojich troch rokov. Ale keďže aktuálna kapacita MŠ nedovoľovala zvýšiť počty v triede, boli sme nútení ich rozdeliť a dať do dvoch tried vekovo rozdielnych detí. Nelka nastúpila do triedy „predškolákov“ a Peťko do triedy s o rok, resp. rok a pol staršími deťmi. Pre mňa ako matku bola celá táto situácia veľmi stresová, ani som si poriadne nevedela predstaviť, ako to vlastne celé dopadne a hlavne ako to takýmto malým deťom vysvetlím, keď už len samotné odlúčenie od matky musí byť pre ne veľká zmena. Prvý deň, keďže nevedeli, do čoho idú, dopadol dobre, horšie to však už bolo druhý deň, keď už, naopak, presne vedeli, že idú každé inde. Nasledoval plač a odpor, ale „nejako“ sme to museli zvládnuť. S manželom sa držíme princípu (o. i. úspešne odskúšanom na staršej dcérke), že dieťa treba odovzdať učiteľke a rýchlo odísť, nemá vôbec žiaden zmysel s ním v šatni diskutovať a vysvetľovať „čo a prečo“, naopak, dieťa v tom vidí ďalší priestor a obavu u rodiča, ktorú hneď vie citovo ďalej využiť. Držiac sa preto tejto zá- 24 sady, sme to teda s pomocou učiteliek zvládali každé ráno hneď dvakrát... Boli to asi štyri kritické rána, potom sa to zlomilo a začali chodiť do škôlky bez plaču. Nemohli sme však nikdy porušiť „pravidlo“ rozvozu detí. V praxi to znamenalo, že obaja sme išli s troma deťmi najskôr do prvej Peťkovej triedy, potom do Ninkinej a na záver do Nelkinej. Toto sme nemohli nikdy zmeniť. Raz sme si to chceli zjednodušiť a hneď bol „oheň na streche“ v podobe hysterického plaču, pretože si potom ten jeden myslel, že ten druhý do škôlky nakoniec nešiel... Dnes s odstupom času (a emócií) môžem skonštatovať, že obom deťom toto rozdelenie po mentálnej stránke veľmi prospelo a zaznamenali sme progres u oboch, u Peťka dokonca výraznejšie uvedomenie si svojej osobnosti, lebo dovtedy sa ťahal v „tieni“ Nelky. Iné aspekty boli skôr negatívne, ako napr. rozvoz a vyzdvihovanie detí vo viacerých triedach, absolvovanie troch školských besiedok a tiež bol výrazný problém, keď v niektorej triede oslavovali sviatok a niektorý doniesol čo už len malú pozornosť (cukrík), hneď bol problém, že druhý to tiež nemá. Učiteľky ma však nabádajú, či nechcem zvážiť, že by od nového školského roka takto oddelení zostali aj naďalej. Podľa pôvodnej dohody s riaditeľkou MŠ by už totiž mali nastúpiť do triedy spolu.“ www.dvojickovo.sk