kočíky
Postupne sa stal kočík veľmi obľúbeným „detským
dopravným prostriedkom“ najmä v bohatých rodinách. Určite by vám nenapadlo, že v tom období kočík nemal žiadnu rukoväť na tlačenie, ale bol
naplánovaný tak, aby ho mohli ťahať zvieratá, napr.
psy, kozy alebo poníky.
keď niekoľko žien bolo zatknutých preto, že tlačili
kočík po chodníku. Nakoniec sa však tlačenie kočíka po chodníku zlegalizovalo. V tom čase boli kočíky trojkolky, ktoré mali prútenú korbičku s malou
strieškou a deti sedeli v smere jazdy.
Prelom v histórii kočíkov nastal v roku 1889, keď si
William H. Richardson z Baltimoru nechal patentoPrútené a drevené kočíky
vať polohovateľný kočík. Aby sa zvýšila bezpečnosť,
V 19. storočí bol rozšírený o držadlo vzadu. Tento diznížil sa podvozok a pridali sa brzdy.
zajn sa stal veľmi populárnym, pretože rodičia tak
mohli sami tlačiť kočík, alebo mohli požiadať svojich
sluhov či pestúnky, aby ho tlačili. Prvé verzie kočí- Kočík ako znak luxusu
kov boli vyrobené z prútia a z dreva a dieťa v nich Kočík bol zo začiatku luxusom len pre bohaté rodimohlo sedieť len vzpriamene.
ny, neskôr od roku 1920 sa kočík stal už súčasťou
Kráľovná Viktória si v roku 1840 kúpila tri takéto ko- všetkých spoločenských vrstiev.
číky s držadlami. Kto chcel patriť do lepšej spoloč- V roku 1930 sa prehĺbila korbička, zmenšili sa konosti a mal deti, jednoducho kočík musel mať. Bola lesá a výška kočíka. Tieto opatrenia zaručili kočíku
to „móda“ mať kočík, ale dovoliť si ho mohli len tí stabilitu a vyhlo sa tak zbytočným nehodám, najbohatší. Možno ste to nevedeli, ale s kočíkom sa mä pádu dieťaťa z veľkej výšky. V tomto období sa
mohlo chodiť len po ceste ako chodili všetky ostat- pridala brzda. Prútený dizajn sa zmenil na gumený,
né vozidlá. To sa však zmenilo koncom 19. storočia, plastový s chrómovou konštrukciou.
3/2015
15