Dvojičkovo 2/2016 | Page 53

(Ne)pripravení na manželstvo 5. časť – Skutočné príbehy zo života Všetci majú jedno spoločné: Nezaujímajú sa o to, čo spôsobí ich správanie v budúcnosti. Ak vynecháme neveru alebo klamstvo v dôležitej veci, tak vzťah medzi manželmi (lásku, úctu, pohľad na osobnosť, príťažlivosť...) dokážu vážne narušiť drobné činnosti, ktoré ľudia pokladajú za nepodstatné maličkosti. Zdanlivo nepodstatné drobnosti však dokážu narušiť vzťah až do takej miery, ktorá je neúnosná pre zachovanie lásky medzi manželmi. A to už nie je „drobnosť“. Uvediem dva rôzne príbehy, ktoré vypovedajú viac ako sa na prvý pohľad zdá. Príbeh mladej mamičky Kde bolo, tam bolo, na brehu rieky stálo mestečko, v ktorom žilo jedno pekné mladé dievča. Okrem strednej školy nemalo skoro žiadne starosti, pretože tú trochu domácich prác, ktoré mu mama nechávala, zvládalo rýchlo. Mama ho naučila dosť na to, aby si s nimi vedelo poradiť. Ostávalo mu teda dosť voľného času, hlavne večer, ktorý trávilo s kamarátkami. Neskôr aj s chlapcami, ktorých priťahovala jeho krása. V tomto smere malo dosť zdravého sebavedomia, ktoré mu stále viac zvyšovali chlapci a neskôr aj muži svojimi lichôtkami a neskrývaným záujmom o jeho priazeň. Anka – tak ju nazvime – si všetko s radosťou užívala. Zo začiatku to boli iba hry, no neskôr prišlo aj zopár intímnych vzťahov. Nech už chodila s kýmkoľvek, vždy sa časom našiel niekto ďalší, kto jej pripadal lepší, zaujímavejší, a s kým prežívala nové chvíle zamilovania. Ako sama povedala – boli to najkrajšie časy jej života... Všetko trvalo až do maturity, ktorú hravo zvládla spolu s novou láskou, keď sa podľa nej objavil – „ten pravý“. Ako Anka vravela, skutočne ho milovala. Podľa jej slov chodili spolu dlho (16 mesiacov) a možno aj preto s radosťou privítala novinku o ponuke na sobáš. Bez váhania ju prijala. Jej chlapec bol nadšený. O tri mesiace sa vzali, pretože ani jeden z nich v tom čase nevidel dôvod na rozmýšľanie a na nejaké uvažovanie o tom, či sa poznajú, či si naozaj vybrali to, čo chcú, a koho chcú. Anka čoskoro po sobáši otehotnela a na svet prišiel krásny chlapček. No už v priebehu tehotenstva prišli prvé rozpory medzi mladými manželmi. Nadšenie zo spoločného života ju prešlo veľmi rýchlo a slová „spoločný život“ sa úplne stratili v rozdielnom chápaní života medzi ňou a jej manželom. Anka mi podrobne opísala problémy tak, ako ich videla a cítila ona. Z každého tónu hlasu, z každého slova, bolo cítiť smútok za stratou bývalého spôsobu života, ktorý jej dával pocit slobody a bezstarostnosti. Jej túžba po starom spôsobe života bola oveľa silnejšia ako láska k mužovi a snaha po spoločnom živote. Anka si prišla vzťahy 53 po radu v čase, keď mal jej syn necelý rok. Ani neviem, či chcela nejakú radu, pretože jej úvodné rozprávanie jasne naznačovalo, že prišla s pevným odhodlaním opustiť manžela a stať sa „slobodnou“ mamičkou. Uvediem iba krátku časť rozhovor u, v ktorej vyjadrila dôvod stretnutia so mnou. „Ja viem, že ma asi skritizujete za to, čo chcem urobiť, ale mňa už naozaj nebaví život s mojím mužom. Každý deň s ním je strašne nudný a okrem toho som v jednom kolotoči s robotou okolo malého. Jemu je dobre! Je stále medzi ľuďmi a môže si robiť čo chce.“ „On vám nepomáha? Nemáte dosť času pre seba?“ „Ale nie..., to nemôžem povedať. Z práce ide rovno domov, porobí nejaké veci a venuje sa aj malému, ale ja sa s ním aj tak necítim dobre. Môžem chodiť aj von za kamarátkami kedy chcem, ale to nie je ono! www.dvojickovo.sk