trojčatá
dieťatka časom pominul a my sme sa po pol roku pokúsili o bábätko znovu. Môj lekár mi však opätovne nasadil Clostilbegyt – užila som ho v júli r. 2008 a koncom
augusta som opäť zistila, že som tehotná, a vtedy sa to
všetko začalo.
Prvé vyšetrenie u doktora potvrdilo normálnu graviditu, ale oznámil mi, že v maternici je vytvorená aj nejaká
cysta, mohla som však fungovať presne ako predtým.
Len keď som túto šťastnú správu oznámila mojej mamine a zároveň ju aj informovala, že doktor v maternici
videl aj cystu – čo ma trošku vydesilo – mamina len tak
podotkla: „Počkaj, aby z tej cysty neboli dve.“ Ja som
na to odvetila, že nehrozí, že to by predsa doktor videl.
Lenže asi po týždni od vyšetrenia som začala špiniť, môj
doktor ma vyšetril a skonštatoval, na môj veľký údiv, že
24
skutočne sa v maternici nachádzajú dva plody s krásnou reakciou srdiečka a cysta zmizla. Mala som čo robiť,
aby som to rozdýchala... Zároveň mi hneď aj oznámil,
že vzhľadom k predošlému potratu budem okamžite
PN. Nebolo to ľahké oznámiť v práci, i keď všetci sa so
mnou tešili, a manželovi som to oznámila telefonicky.
Ostal v telefóne bez slov. Takže som z jedného dňa na
druhý ostala doma, všetko som prijala a začali sme obaja s manželom spracovávať informáciu, že budeme mať
dvojičky. Presne si pamätám ten deň, bol to štvrtok
25. 9. 2008.
Dni ubiehali, ale stále som mala slabé špinenie, no už
som mala nasadené lieky. Prišla nedeľa 28. 9. 2008 a ja
som okolo 14.00 hod. dostala silné krvácanie – zrútil
sa mi celý svet, už som si myslela, že sa opakuje situácia z januára, len tentoraz nestratím jedno bábätko,
ale hneď dve. Manžel so mnou letel do nemocnice ako
strela, bol bledší ako ja. Hneď ma zobrali do gynekologickej ambulancie na vyšetrenie. Pohľad službukonajúceho lekára na monitor ultrazvuku neveštil nič dobré a
ja som mu oznámila, že ak mi ide povedať zlú správu,
tak ma môžu rovno odvážať na psychiatriu, ale doktor
sa usmial a povedal, že všetko je v poriadku, srdiečka
krásne bijú, ale ostanem hospitalizovaná, bola som na
zač X]