trojčatá
Mamička trojčiat Katka opatrovateľku nikdy nemala. Mesto jej ju totiž neodsúhlasilo. „Písala som
asi dva listy mestu, keď sa ešte dievčatá narodili a
odpísala mi naša úžasná pani primátorka v tom
zmysle, že keď nie sme sociálne slabá rodina, tak...
bez komentára... Podotýkam že mi odpísala asi po
pol roku... Sme teda bez opatrovateľky, väčšinou
som s nimi sama a moja mama mi pomôže, keď sa
dá... a, samozrejme, manžel, keď príde z práce.“
Ďalšia mamička trojčiat možnosť o pridelenie
opatrovateľky k jej teraz už dvojročným trojčatám oficiálne ani neriešila: „Nepodávali sme
žiadne papiere, bývame v pomerne malej obci a
detská sestra, tak prvý rok mi chodila pomáhať raz
do týždňa na 8 hodín. Manžel pracoval na smeny,
takže bol aj cez deň doma, ale zas v noci som bola
s nimi sama. Keď mali 8 mesiacov, presťahovali sme
sa do vlastného domu a tu som už len viac-menej
sama s nimi. Manžel je buď v práci, alebo robí okolo
domu. Svokra bola dlhšie v Amerike, ale teraz už je
doma, tak cez týždeň príde na dve hodiny doobeda,
pohrá sa s nimi, alebo ide s nami von,“ dodáva.
Slávka je mamička, ktorá okrem teraz už školopovinných trojčiat, má ešte dospelé dcéry, ktoré jej, ako hovorí pomáhali, keď ešte boli samy
školáčky. Opatrovateľku teda nikdy nemala, sta-
rozprávali sme sa so starostom, ktorý nám vtedy povedal, že nám nemôže dať opatrovateľku,
lebo ich má obec málo a sú vyťažené. Potom sme
písomne žiadali sociálnu komisiu o jednorazový
príplatok, keď sa dievčatá narodili, ale nič nám neodsúhlasili. Ja to už neriešim, nemám na to chuť.“
A kto im teda pomáha? Predsa starať sa o tri deti
naraz musí byť poriadny zaberák. „Prvé dva mesiace bol s nami môj manžel (vybavil si PN), bývali
sme u svokry, tak občas chodila pomôcť nakŕmiť a
možno dvakrát do týždňa ich chodila kočíkovať na
dve hodinky. A mám kamarátku, ktorá pracuje ako
rostlivosť o ne musela zvládnuť sama s pomocou
svojich detí.
20
Raritou je rodina trojčiat z Prešova, ktorej sa po
trojčatách narodili dvojčatá. Mesto im prvý r