Kráľovstvo bez kráľa
Môj život
gynekológovi, predsa len nech
Aj keď sa mi v snoch istý čas mi potvrdí to, čo ukázal test.
snívali dosť zlé veci ako dôsle- A veru, domov teda do práce,
dok týraného dieťaťa otcom som odchádzala s vytlačenou
počas 10 rokov, tak toto by som USG fotkou.
nepredpokladala. Áno, prežila som si v živote s mamou a Odchádzala som šťastná, ale aj
bratom veľa zlých, nešťastných s obavami, pretože mi môj gydní, keď nám pri konci išlo aj nekológ po dlhom vyšetrení
o život. Ale sme tu, a zo mňa sa
zo dňa na deň bez premýšľania
stala živiteľka – hlava rodiny. Pre
brata som okrem sestry bola aj
otcom, a pre maminu predovšetkým psychickou oporou.
Nič neľutujem, a urobila by som
to znovu. Vtedy som si povedala, že ak ja raz budem mať deti a
rodinu, chcem v nej len smiech
a tešiť sa z maličkostí, ako sú
objatie a relax na gauči s partnerom a deťmi. Žiť ako v kráľovstve. Lebo bohatstvo nie je mať
plné trulice zlata, ale šťastie a
smiech detí v dome.
V tomto nešťastnom, zlom čase ultrazvukom povedal okrem
som spoznala priateľa. Opak toho, že som tehotná aj to, že
môjho otca. Milý, vtipný, tich- mám aj uterus duplex ako moja
ší..., teda ja som veľmi „ukecaná“, mamina a teta. Pre vysvetlenie
takže oproti mne sú skoro všetci dve maternice. Od tej chvíle
tichí. Áno, bola to láska. Randili som vedela, čo ma čaká a čo
sme, chodil na dovolenky, výle- sa môže stať. Teta po viacerých
ty, do kina, divadla, smiali sme otehotneniach a potratoch
sa a zabávali. Pre môjho brata nemá vlastné dieťa. Moja mama
bol ako starší brat, pre maminu prvé potratila, a ja som vraj mala
ako ďalší syn. Nebolo to len ru- svoje dvojča. Bola som vraj ten
žové, to je asi každej žene jasné. silnejší plod a ostala som tak
Ale aj napriek tomu som si bola v maternici. Podotýkam, že
istá, že nechcem meniť, a s ním v roku 1984 ultrazvukové vyšetrenie
nebolo
chcem mať dieťa.
také bežné ako teraz. Vedela som od
Moje tehotenstvo
Po dvanásťročnom vzťahu by mojej mamy, čím
sa veru už aj patrilo... tak sa stal všetkým si prešla,
malý zázrak a ja som ako každá aby mala mňa a aj
žena navštívila lekáreň, kúpi- môjho brata.
la tehotenský test po tom, čo Na druhom ulbol
som sa pozrela do kalendára, a trazvuku
smerovala na WC, kde som tých o to väčší šok a radlhých pár minút čakala, čo sa dosť, keď sa na moobjaví. Nasledoval telefonát ku nitore objavili dve
príbeh
srdiečka. Neplakala som ani od
šťastia, ani od strachu, strach
som nemala. Len som sa usmiala a vedela, že bude dobre. Partner bol so mnou skoro na každom ultrazvuku.
Tehotenstvo som si prežila so
všetkým, čo k nemu patrí, od
nevoľností, potravinovej intolerancie (nemohla som piť žiadne
mlieko a jesť mliečne výrobky,
akúkoľvek múku a aj potraviny,
kde bolo čo i len trošku múky,
sladkosti mi vôbec nechutili).
Takže ako môj brat povedal,
bola som ako zajac, čo jedol
len mrkvu, šalát, pil vodu a spal.
Mala som jeden kolaps, keď mi
moje bublinky zatlačili na vena
cava (veľká, ale krátka žila, ktorá odvádza odkysličenú krv
z hornej polovice tela do pravej
srdcovej predsiene) a ja som sa
našťastie neocitla na zemi. Ale
infúzie a ďalší pokoj na lôžku ma
neminul. Asi od 17. t. t. som bola
doma len ako ležiaca s vyvýšenými nohami, mohla som absolvovať len krátke prechádzky.
Bola to aj zábava, lebo som dosť
spala, a teraz už aj chápem prečo. Musela som si „nadspať“ tie
nevyspaté noci, ktoré ma čakali.
V 30. t. t. prišli nepravé kontrakcie, a šťastie, že máme vo vchode zdravotnú sestru, záchranára
a aj lekárku. Tak som nemusela
byť hospitalizovaná na Vianoce
www.dvojickovo.sk
55