Dieťa ako dar
Nikdy nezabudnem na príbeh
jednej ženy, ktorá mi opisovala,
ako ju manžel opakovane celý
život podvádzal. No ona so svojím životným číslom „päť“ bola
silne zaťažená na rodinu. Spustila v sebe sebaklamanie, len
aby sa nemusela dotknúť pravdy. Samozrejme, otec jej muža
si takisto užíval so ženami, len
jeho manželka si zaumienila,
že nepríde o bohatstvo, ktoré
ju zabezpečovalo, a tak to navonok prijala. Jej nevesta však
nie a po pätnástich rokoch od
ich syna konečne odišla. Zo začiatku prišla aj o deti, ktoré jej
muž nechcel dávať. Šesť rokov
depresie. Mala vraj energiu ísť
iba na záchod a späť. Pomaličky
sa pozviechala, ale veľké vyliečenie nastalo až v Rakúsku, kde
opatrovala mentálne postihnutého človeka. Až pri ňom si dokonale uvedomila, ako pochabo
zabudla na zázrak života, keď je
zdravá, no momentálne sa rozhodla zaživa umrieť.
Vždy existuje toho veľa, za čo
môžeme byť vďační. Nie každý sa dnes ráno prebudil, lebo
včera niekto zaspával naposledy. Iný človek každý deň bojuje s ťažkou chorobou. Vďačné
srdce vás urobí bohatým, pokorné silným, radostné zdravým. Prienikom týchto sŕdc je
šťastné srdce, ktoré vás podrží
vždy, keď budete padať, a dá
vám krídla, hocikedy sa rozhodnete zalietať si.
Ľudstvo by už dávno vymrelo,
keby sa ustavične nerodili deti
prinášajúce so sebou nevinnosť
a ničím nepoškvrnenú lásku.
Vážte si preto deti, už teraz začínajú byť vzácnosťou.
Ak budete deti vnímať ako
bremeno, oštaru a nezvládnuteľných naničhodníkov, ktorí
vám iba pijú krv, peniaze a čas,
tak sa nimi aj stanú. Chcete
mať starosti, budete ich mať,
lebo všetko, čo sa nám deje, je
výsledkom toho, ako myslíme.
Ak človek hovorí alebo koná
vedený negatívnymi myšlienkami, bude ho prenasledovať
bolesť. Ak však zmýšľa pozitívne, radosť sa ho bude držať
ako tieň a nikdy ho nepustí.
Aby sme žili správne, musíme svoje vedomie naplniť
správnymi myšlienkami. Zlé
myšlienky človeka rozvracajú.
Najprv dušu, potom telo. Myšlienky nasledujú skutky, ktoré
tvoria výsledok, teda charakter a konečnú kvalitu bytia
človeka. Zmeňte myšlienky
a zmeníte svoj život. Džbán
sa plní postupne, kvapka po
kvapke. Rovnako tak múdry
človek sa pomaly napĺňa dobrom.
výchova
41
„na zboje“ a zrazu sú pokojné,
milé, usmiate a radostné. Je to
len otázka vnímania súradníc a
hľadania riešenia. Nadávať na
niekoho, vrátane detí, je reakcia
hlupáka. Múdry sa zamyslí, pochopí a vymyslí plán.
Nech je šťastím vašich detí fakt,
že sú milované. Nemajte deti
radi preto, lebo sú poslušné, ale
preto, že iba sú. Je to bezpodmienečná láska, cez ktorú im
dáte slobodu, absolútne prijatie
a s prirodzenou autoritou ich
naučíte vnímať a rešpektovať
všetko živé sveta. Neprišli sem
šliapať po druhých, ale pomáhať im, tak im to ukážte. Kto učí,
učí sa. Vidíte, hocijako sa na to
pozriem, stále prichádzam na to
isté, teda že nás sem prišli učiť
láske...
Ďakujte za deti. Prišli vás liečiť a ukazovať vám, kde máte
zápal. Ďakujte im, ako aj prúdu Božského vedomia, že
v kolónke príletovej haly napísali vaše meno. Je to pocta,
zodpovednosť, pomoc, ale aj
uznanie dôvery vašej bytosti.
Je to láska.
Ja svoje deti pokladám za anjelov, ktoré mi prišli pomôcť. Za
Skúste sa na deti, ktoré pova- takéto duše sa má ďakovať, a
žujete za neposlušné, hádavé tak, Všemocná láska, ďakujem ti
a nepokojné, pozrieť z iného za Ráchel a Lea. A vám milované
uhla. Ja som dynamický človek, deti ďakujem za všetko, čo ste
moja žena tiež, je teda jasné, že ma zatiaľ naučili, ukázali mi, čo
naše deti nemôžu byť zasnené vo mne nebolo v rovnováhe, zrbábiky. Nerád pri deťoch pou- kadlili mi, aký som a prečo som,
Chce to v sebe znova vysta- žívam výraz hyperaktívne, lebo aký som. Je to tak, veľakrát stačí
vať chrám rešpektu k životu, to zaváňa diagnózou. Ak deti chorobu, chybný „program“ či
k všetkým živým tvorom, ako aj necháte zavreté doma, zvlčia duševný tlak vysvetliť a ľudia si
k planéte, a odovzdať to deťom. sa, zjedia vás a potom aj seba už poradia sami.
Poznajte krásu, je vo všetkom navzájom. Stačí im teda vya učte ju poznávať vaše deti. myslieť program, ísť s nimi von Ďakujem, milované...
www.dvojickovo.sk