PRAVIDELNÁ RUBRIKA
Strach ako emócia
Podľa Sobotu (2001, 2002) strach
znamená poznanie hraníc, smrteľnosti,
má ochrannú funkciu, zároveň
môže frustrovať a ponúka voľby:
útok – útek.
Poznáme:
a) Individuálny strach – závisí
od osobnosti, každý sa bojí
niečoho iného individuálnou
mierou a strach spracúva
svojským spôsobom.
b) Naučené strachy – získané
výstrahami počas výchovy
(napr. zo zvierat, aktivít,
činností).
c) Vývinové strachy – získané na
základe vlastnej skúsenosti
v procese vývinu.
d) Potláčané strachy – z rôznych
seba ohrozujúcich/sebaúctu
ohrozujúcich dôvodov
(napr. už som veľký, nemám
dôvod sa báť), ktoré sú mimo
vedomia, čo však neznamená,
že nepôsobia a nezasahujú
do života.
Dôležité je pomenovať povahu strachu,
jeho obsah.
uuStrach zo zlyhania – nezvládnem
to, v najťažšej skúške sa prejavím
ako slaboch...
uuStrach z utrpenia – bude ťažšie
byť, ako nebyť vôbec.
uuStrach z regresu (detinskosť) –
v paľbe ťažkostí a bolestí stratím
úroveň dospelého a zrelého
človeka a budem sa správať
nedôstojne ako malé dieťa.
uuStrach zo straty samostatnosti
– nebudem môcť robiť to, čo
chcem a budem musieť robiť to,
čo nechcem.
uuStrach o rodinu – nezaobídu sa
bezo mňa moji blízki (finančne,
ľudsky).
uuStrach z nedokončenia práce –
nedostaviam dom, neukončím
životné dielo, nestihnem ísť na
promócie deťom, na ich svadbu...
Pri strachu a jeho prežívaní zohrávajú
dôležitú úlohu duchovné potreby.
Ostatné faktory, ako úroveň vzdelania,
povolanie, príjem, bydlisko,
sú z pohľadu strachu bezvýznamné.
Bojíme sa všetci, lebo strach je
prirodzenou reakciou človeka, keď
stráca kontrolu nad situáciou a je
bezmocný a bezradný.
Podľa Sobotu (2001, 2002)
je možné so strachom pracovať:
a) Pomenujme si konkrétne, čoho
sa bojíme (tma, pes, bolesť).
b) Rozumová argumentácia je
neúčinná – bojíme sa citovo,
je to rozpoloženie a nemá nič
spoločné s logikou. Čím viac
o strachu rozprávame, tým
viac sa „obrusujú“ jeho hrany
a stráca emocionálny náboj.
c) Jasná informácia a komunikácia
znižuje neistotu, a tým uberá
z priestoru pre strach.
d) Zachovajme si otvorenú nádej
(nie falošnú nádej), že znova
budeme schopní ovládať
svoj strach.
„Všetko, čo v živote
za niečo stojí,
naháňa strach.“
Podľa Křivohlavého (1995) je strach
zo smrti zložitým javom a môžeme
v ňom nájsť niekoľko zložiek:
uuStrach z bolestí – bude to veľmi
bolieť.
uuStrach z opustenosti – budem
v tej najťažšej chvíli úplne sám,
všetci odídu...
uuStrach zo zmeny vzhľadu –
bolesti, operácie ma zmenia tak,
že to už nebudem ja, nespoznám
sa, nespoznajú ma...
Čerpané z knihy: Vymětal, Jan: Lékařská psychologie. Praha: Portal, 2003. ISBN 807178740X
49