populárnej literatúry o iných náboženstvách, ktorá podáva len povrchné informácie o tejto
téme. Myslím, že to je tá najlepšie príprava na takéto stretnutia.
● Dá sa teda povedať, že na stretnutia s vyznávačmi iných náboženstiev ťa pripravilo
predovšetkým odborné teologické štúdium a nie základné, resp. stredné všeobecné
vzdelanie.
Áno, určite si nespomínam, že by sme sa na strednej škole učili niečo o iných náboženstvách. Pamätal by som si na to, lebo sú to veci, ktoré ma bavili a bavia a v škole nám
o tom nikto nič nehovoril.
● Čo si teda myslíš, ako a čím by sa dnešní mladí ľudia mali pripraviť na stretnutia s ľuďmi,
ktorých myslenie, kultúra a aj konanie je určované iným, než kresťanským náboženstvom?
V súčasnom svete je to veľmi dôležitá úloha. Či si to chceme pripustiť alebo nie, multikulturalizmus je realitou našich dní. Stretávame sa v omnoho väčšej miere s ľuďmi s úplne
iným náboženským pozadím. Celý mediálny svet nám sprostredkúva množstvo informácií o oblastiach, ktoré sú nábožensky určované celkom inak ako náš kultúrny svet. No
a potom je tu aj istá módna vlna novej duchovnosti. Dochádza k spájaniu a vzájomnému
kombinovaniu názorov preberaných z rozličných náboženstiev. Preto je veľmi dôležité, aby už stredoškoláci dostávali informácie o rôznych duchovných prúdoch. Mimochodom, práve tieto témy patria k tým, ktoré dnes mladých ľudí zaujímajú. Opäť však
zopakujem, že prvoradé je, aby to boli objektívne informácie, pokiaľ je to len možné.
Musíme sa vyvarovať plytkých informácií a unáhlených súdov o iných náboženstvách. To
má totiž aj svoje didaktické hľadisko. Ak niečo pred mladými ľuďmi príliš negatívne vykreslíme, vzbudí to v nich protireakciu, teda posilnený záujem o „zakázané ovocie“, ktoré najlepšie chutí.
CIRKEVNÉ LISTY 3
● V tom súbore náboženstiev, s ktorými sa môžu dnešní mladí ľudia stretávať, by sme
teda mohli rozlišovať dve skupiny. Jednu tvoria tie nové, zväčša synkretické náboženstvá,
ktoré si vyberajú atraktívne prvky z rôznych starých náboženstiev. Tú druhú skupinu tvoria tradičné veľké náboženstva, ako je už spomínaný judaizmus, ale aj stále viac spomínaný islam, ktorého vyznávači sa k nám vo zvýšenej miere dostávajú aj vďaka migrácii.
Ako by si zhodnotil vzťah našich mladých ľudí k týmto dvom skupinám náboženstiev?
Žijeme v postmodernej dobe. Jej dôrazy so sebou priniesli výskyt synkretickej duchovnosti. Ľudia si vyberajú to, čo sa im páči z jednotlivých náboženských tradícií tak, aby
to spĺňalo ich predstavy o duchovnom živote. Je tu teda určite zvýšený záujem mladých
ľudí o duchovno a o náboženstvo ako také. Pritom je fakt, že postoj k tým etablovaným,
tradičným náboženstvám je u mladých ľudí skôr kritický a naopak pozitívny postoj majú
mladí k novodobým synkretickým náboženstvám. Možno výnimku tvorí budhizmus. Je
to istá módna vlna, v rámci ktorej sa mladí ľudia pozitívne zaujímajú o toto staršie náboženstvo. Musím však povedať, že tu ide obvykle o sympatie k niektorým Budhovým
myšlienkam, ale skutočné hlbšie poznanie tohto náboženstva zo strany mladých ľudí je
nedostatočné. Teda aj tu ide o istý typ synkretizmu, keď si človek vyberie zo širšieho náboženského systému len to, čo sa mu páči a čo mu vyhovuje.
5